Nikto nechce naštrbovať širokú zhodu o Čechoch ako Slovákom najbližšom národe, ale prostým faktom je, že oveľa dlhšie, dokonca rádovo, sme boli v jednom štáte s iným susedom. Isteže, s Maďarskom.
Preto je také smutné, že ani sto rokov po rozchode sa nevieme zhodnúť nieže na hodnotení, ale ani na elementárnych príčinách rozchodu a jeho podobe.
Kým pre Slovákov sú kľúčové dôvody sebaurčenie a maďarský národnostný útlak, Maďari vidia predovšetkým sprisahanie medzinárodných elít, ktoré túžili ublížiť Budapešti a rozkrájať panónske mocnárstvo.

Lenže v tej dohode nám bráni už samotný jazyk, lebo sa ani nevieme rozprávať v rovnakých termínoch.
Ktovie prečo, ale Slováci vykazujú zvláštny sklon nezhodnúť sa s väčšími kolegami ani na názve spoločného štátu – a Česko-Slovensko je ešte malichernosť.
Kým pre nás Trianonská zmluva znamená rozpad mnohonárodnostného Uhorska, maďarčina Uhorsko ani nepozná, len Maďarsko, a Trianon tak logicky neznamená rozpad štátu na niekoľko nových, ale ošklbanie Maďarska o niečo, čo mu z definície prináleží.
To sa asi nevylieči ani za ďalších sto rokov. Škoda.