Niekedy uprostred mečiarizmu deväťdesiatych rokov hŕstka ľudí vymyslela referendum o priamych voľbách prezidenta. Teraz nás nebude zaujímať, či sú priame voľby úplne najlepší nápad (skôr nie), ani mocenská krútňava okolo následného referenda, ale politická idea, ktorá stála za tým nápadom.

Architekti referenda si vraveli, že v záujme psychologickej vzpruhy a zoradenia šíkov pred septembrom 1998 bude dobré Vladimíra Mečiara viditeľne poraziť a voľby prezidenta na jar toho istého roku by na to boli dobrou príležitosťou.
Niečo podobné, ale na výsostne politickej pôde, teraz pozorujeme v zápase o núdzový stav, obľúbenú hračku dnešného premiéra.
Totiž, v rozpore so želaním premiéra o núdzovom stave nerozhoduje žiadny štáb, ale výsostne politicky nominovaný ústavný orgán, konkrétne vláda. Tá rozhoduje v zbore a Igor Matovič v nej väčšinu nemá.