Maryanne Wolfová: Čtenáři, vrať se (Mozek a čtení v digitálním světě). Preložila Romana Hegedusová, Host 2020.
Americká psychologička a pedagogička Maryanne Wolfová sa zameriava na neurovedu. Pomocou nej skúma proces čítania i problémy dyslektikov. Kým doteraz sa sústredila na tých, ktorí čítajú s ťažkosťami, teraz sa obracia k iným, ktorí čítať prestávajú "dobrovoľne", teda pod vplyvom digitálnych trendov.
Spája pri tom vedeckú presnosť s veľmi zrejmou vášňou pre knihy a čítanie. Zapálená milovníčka kníh spravila kariéru ako kognitívna neurovedkyňa. Aj vo vlastnej knihe dáva priestor literárnej kráse. Nebojí sa byť osobná. Používa takmer básnické metafory a, prirodzene, nechýbajú ani presahy do literárneho sveta a tradičných i menej známych knižných príbehov.
Svoju prácu napísala (v tejto oblasti) netradičnou formou listov fiktívnemu čitateľovi. Priznáva inšpiráciu Proustom a Listami Rainera M. Rilkeho. Listy sú pre ňu miestom stretnutia a prejavom zvláštnej láskavosti (a náklonnosti) voči tým, ktorí sú ochotní ju čítať.
Wolfovej nasadenie sa odvíja od jednoduchého faktu: "Ľudia nikdy neboli zrodení k čítaniu." Pre dnešného človeka je získanie gramotnosti jedným z najdôležitejších epigenetických úspechov. Táto schopnosť preprogramovala mozog. Následne sa transformovala aj podstata ľudského myslenia.
Autorka sa výborne vyzná v mozgových dráhach a štruktúrach. To z nej však nespravilo nudnú vedátorku. Kompetencia v oblasti ľudského mozgu ju naštartovala k práci v prospech jeho záchrany. Už nejde o jeden ľudský orgán, ale fundamentálnu civilizačnú otázku.
Mozog je šapitó
Vziať do ruky knihu, prípadne hocijaký iný písaný text pôsobí prosto. Čitateľ rýchlo preletí písmená (lebo sa to kedysi dávno naučil) a uloží na svoj viac či menej plný harddisk význam napísaných slov.
Wolfová o tejto obyčajnej schopnosti spísala v prvých zo svojich listov čitateľovi fascinujúci príbeh. Upozorňuje na podceňovanú plasticitu mozgu. Vďaka nej rozvíjame úplne neznáme schopnosti. V závislosti od nových funkcií sa preoganizúvajú neurónové zoskupenia.
Neexistuje jediná ideálna tzv. čítacia dráha v mozgu. Schopnosť čítať v celej svojej kráse sa nevynorí sama. Toto je vážny dôvod byť v strehu a nenechávať čitateľskú schopnosť samospádu a náhodám.
Mozog je ako šapitó. A nejde o hocijaký cirkus, ale o "show plnú hercov a fantastických postáv, aké nájdete len v manéži Cirque du Soleil, kde kúzla víťazia nad vierohodnosťou".
