Autor je holandský spisovateľ žijúci v Spojených štátoch amerických
Hrozí Spojeným štátom repríza roku 1968? Aj vtedy sa totiž svet prizeral výjavom pouličných nepokojov, horiacich štvrtí obývaných zväčša Afroameričanmi, mladých ľudí polícia či Národná garda zrážala slzným plynom, zatýkala a často aj brutálne bila.
Výsledkom bolo to, čoho sa americkí liberáli boja pri pohľade na súčasné udalosti. Republikánsky prezidentský kandidát Richard Nixon sľúbil "mlčiacej väčšine", "tým, čo nevykrikovali" a "tým, čo nedemonštrovali", že silou obnoví právo a poriadok. Zničené afroamerické štvrte tak boli odstavené od federálnych fondov a ešte viac izolované, biele predmestia nakupovali viac zbraní a polícia bola vyzbrojená, akoby bola pobočkou armády.
Nepokoje v 1968 sa začali tiež ako rozčúlená reakcia na útlak čiernych obyvateľov Ameriky. Deň po tom, čo Martin Luther King ohlásil, že "národ je chorý", padol po výstrele bieleho rasistického kriminálnika. Nasledovali protesty motivované jednak hnevom nad vraždou Luthera Kinga, ale tiež aj nedostatkom hospodárskych a vzdelávacích možností, čo malo veľa dočinenia s dlhou a ťažkou históriou rasizmu.
Zle sa vedie Afroameričanom
Napriek tomu, že v Bielom dome dve volebné obdobia sedel Afroameričan, veci sa dnes majú skôr horšie ako lepšie. Kingova smrť sa tento rok symbolicky zopakovala zabitím Georgea Floyda, neozbrojeného 46-ročného čierneho muža v Minneapolise, ktorého udusil policajt kľačiaci mu na krku takmer deväť minút.
Navyše korona doľahla na afroamerickú komunitu obzvlášť razantne, pretože mnohí sú bez úspor a ďalší pracovali v rizikových oblastiach ako sestry či iní pracovníci prvej línie a to často bez zdravotného poistenia. Keď sa dovalí hospodárska kríza, mnohí nebudú istení vôbec ničím.
A predsa sú medzi dneškom a rokom 1968 dôležité rozdiely, pričom neberieme do úvahy, že vtedy bola lepšia muzika a sex bol dostupnejší. Posledná poznámka nebola celkom náhodná, keďže mládež držaná pod zámkou po celé mesiace v relatívnej izolácii, nutne pociťovala aj tento typ frustrácie a s o to väčšou chuťou sa ventilovala v uliciach.
Biden nie je Humphrey
Protesty v 1968 neboli výlučne o rasovej nerovnosti, ale aj o vojne vo Vietname. Pričom obe veci súviseli. Za eskaláciu vojny zodpovedá Lyndon B. Johnson, ktorý bol demokrat a bol to ten istý Johnson, ktorý sa zaslúžil o občianske práva zlepšujúce postavenie Afroameričanov, čo však rozhnevalo voličov na americkom juhu natoľko, že sa upli k republikánom a posunuli stranu viac doprava.
