Text vznikol v piatok 5. júna pri príležitosti Medzinárodného dňa životného prostredia.
Dnes je medzinárodný deň životného prostredia. Mala by to byť oslava, ale, žiaľ, nie je veľa toho, čo sa oslavovať dá. Nachádzame sa uprostred najzávažnejšej krízy, akú ľudstvo zažilo.
Keď sa pozriete z okna, možno sa vám to nezdá, ľudia chodia do pokojne do práce, nakupujú, stretávajú sa v reštauráciách a kaviarňach. Dokonca dnes prší a dážď zmierňuje to katastrofálne sucho.
Moji rodičia mi pred dvoma dňami povedali, že im vyschla studňa. Len večer som dočítal knihu Scény zo srdca Maleny Ernmanovej, mamy Grety Thunbergovej, o klíme, jej dcérach a úskaliach výchovy autistických detí a pochopil som, z čoho pramení ten neznámy strach, ktorý ma čoraz častejšie prepadáva.
Sme uprostred krízy, a tvárime sa, že sa nič nedeje.
Vymieranie
Sme uprostred šiesteho masového vymierania druhov. Rýchlosť toho, ako miznú druhy veľkých stavovcov, sa počas minulého storočia zrýchlila stonásobne.
Od roku 1900 vyhynulo viac ako 400 druhov stavovcov. Za normálnych okolností by toľko druhov malo vymrieť za 10 000 rokov, tvrdia vedci.
