Autor je redaktor českého Deníka a doktorand histórie na FF UJEP
Trianonská zmluva aj po sto rokoch zabezpečuje slovenským Maďarom, že žijú – na rozdiel od Maďarska, v plnej demokracii. A nie v jej orbánovskej karitatúre, v mnohom podobnej medzivojnovej diktatúre horthyovskej.
Slovensko vydobyli od Maďarov Česi
Trianon už dráždi menej, Orbán si musel vybrať spojencov Čítajte Bola to moja najobľúbenejšia rodinná fotografia – môj pradedo Josef v rakúskej uniforme. Visela v spálni, kam sme my deti smeli len výnimočne. Pradedo bol celú prvú svetovú vojnu na talianskom fronte, ale oveľa radšej ako o bitkách s Talianmi rozprával o inej vojne, na ktorej sa zúčastnil. O dobýjaní Slovenska vo vojne s Maďarmi.
Bola to totiž, na rozdiel od prvej svetovej, ktorá pre neho mala podivnú pachuť, vojna krátka a víťazná. Nikdy však pri tých rozprávaniach na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia nezastieral, že to vojna skutočne bola, že sme my Česi museli Slovensko od Maďarov vybojovať.
Pradedo Josef sa dožil požehnaného veku. No nedožil sa rozpadu Československa, keď sme o územie, ktoré spolu s ďalšími desaťtisícmi vojakov novo sa vytvárajúcej stále skôr českej než československej armády na konci roka 1918 dobyli, zase definitívne prišli. Alebo sme sa ho, lepšie povedané, rozpadom Československa vzdali.
Pradedovo víťazstvo až o rok a pol neskôr spečatila Trianonská zmluva. Tou bolo po vyše ročnom márnom vojenskom odpore Maďarov spečatené rozdelenie Uhorska.
Komplikované hranice
O to, že Maďarsko podpisovalo dohodu opakovane porazené, sa viac ako Česi zaslúžili Rumuni, ktorým sa dokonca podarilo obsadiť Budapešť. Trianonská zmluva bola kapituláciou dvakrát porazeného štátu. Z hľadiska národnostného vymedzenia hraníc kapituláciou nespravodlivou, ale tak to už pri porazených býva.
Pri stanovovaní hraníc Čechmi dobytého Slovenska bola situácia komplikovaná. „Spravodlivé“ riešenie by bolo veľmi zložité.
