SME
Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Aký bude svet po korone

Budúcností, kde bude Slovensko, je viacero.

Matovič na návšteve automobilky v Trnave. (Zdroj: TASR - Lukáš Grinaj)

Autor je vedec a bývalý generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie

Ak sa pozrieme na to, čo zažívame posledné zhruba tri mesiace trochu z diaľky a v širšom kontexte, je nám jasné, že ide o dejinné udalosti. Porovnateľné s veľkou hospodárskou krízou v tridsiatych rokoch minulého storočia alebo dvoma svetovými vojnami, ktoré ju predchádzali a nasledovali po nej. A to ešte netušíme, či nás čaká druhá, alebo aj tretia vlna vírusu.

Najskôr trochu teórie o odolnosti spoločnosti proti šoku. Spoločnosť, v závislosti od intenzity šoku, má v zásade tri úrovne reakcie. V prvej úrovni je schopná dopady absorbovať. Inými slovami, niečo sa stane, spôsobí to problémy, ale v zásade po odznení udalosti sa všetko vráti do pôvodného stavu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príkladmi boli sucho v roku 2007 či výbuch islandskej sopky, ktorý uzemnil lietadlá na nejaké dva týždne.

V druhej úrovni je šok výrazne silnejší a spoločnosť sa jeho dosahom musí prispôsobiť. Napríklad zmeniť zákony, vytvoriť nové inštitúcie alebo prestaviť finančné toky.

To sa stalo po finančnej kríze z rokov 2008-2009. Na rôznych úrovniach sa vytvorili nové inštitúcie pre bankový dohľad, nastavili sa finančné mechanizmy schopné poskytnúť pomoc kolabujúcemu bankovému systému a podobne.

Tretia úroveň, keď hovoríme o najsilnejšom šoku, je úroveň transformačná. To znamená, že spoločnosť sa musí zmeniť. Asi len málokto pochybuje o tom, že kríza, ktorú prežívame, nás dostala do zóny transformácie.

Podobne ako z larvy vznikne motýľ, aj spoločnosť sa v nasledujúcich rokoch premení zásadným spôsobom. Ako tá premena bude vyzerať, presne nevieme, vieme však celkom dobre, čo ju bude ovplyvňovať.

Kríza funguje ako veľký urýchľovač. Malé problémy sa stávajú väčšími, pomalé procesy sa menia na rýchle, prípadne exponenciálne. Tu je niekoľko, podľa mňa, dôležitých procesov a problémov, ktoré kríza urýchli a ktoré prispejú k premene spoločnosti zo „starého“ do „nového“ normálu.

Menej globalizácie, silnejšia Čína

Hlavným motorom ekonomiky a svetového diania od deväťdesiatych rokov až po dnes bola globalizácia a zmena bipolárneho sveta (Západ a Východ) na mnohopolárny s viacerými geopolitickými hráčmi.

Vďaka globalizácii rástla ekonomika a podarilo sa dosiahnuť globálne zníženie ekonomických rozdielov medzi krajinami (Miléniové ciele OSN). Od krízy v rokoch 2008-2009 až po dnes tempo globalizácie ustalo a stagnovalo takmer desať rokov.

Stagnáciu globalizácie nahradí, takmer určite, jej pokles, nastane deglobalizácia. To znamená menej prepojení medzi krajinami na celom svete, menej spolupráce a fragmentácia globálnych hodnotových reťazcov (keď sa jednotlivé časti produktu vyrábajú v globálnej spolupráci mnohých krajín).

Viac ako polovica pracovných miest je v akútnom ohrození. Nevyhnutne potrebujeme rozumné a expresne rýchle intervencie.

EÚ aj Slovensko z globalizácie profitovali výrazne. Na Slovensku až 16 percent pracovných miest závisí od vývozu produktov z niektorej inej členskej krajiny EÚ do sveta. Ak nastane deglobalizácia, budeme musieť nájsť iný zdroj rastu a rozvoja ekonomiky.

Zároveň je veľmi pravdepodobné, že dosiahnuté zbližovanie bohatých a chudobných krajín sa zastaví a ekonomické rozdiely sa začnú prehlbovať. Posilní sa ekonomické protekcionárstvo a izolacionizmus.

Je nevyhnutné počítať s rýchlym nárastom vplyvu Číny. Nie je to žiadna veľká novinka, lebo Čína dlhodobo a systematicky investuje do vnútorného rozvoja a posilňuje svoje medzinárodné postavenie. Už zďaleka nie ako montážna hala sveta, ale ako vynálezca a inovátor. Kríza nástup Číny urýchli a jej medzinárodné postavenie výrazne posilní. To rozhodne treba zobrať do úvahy.

Neúrodná dekáda

Myslím, že každému je jasné, že vírusová kríza sa postupne premieňa na krízu ekonomickú. Nevieme presne jej hĺbku a devastačnú silu, ale je jasné, že kríza 2008-2009 bude popri nej len „prechádzka ružovou záhradou“.

Osobitosť tejto krízy je jej obrovská rýchlosť a sila. Viacerí ju prirovnávajú k pádu asteroidu – prudký a globálny (napríklad jedna z teórií predpokladá vyhynutie dinosaurov v dôsledku pádu asteroidu).

Príznaky, ktoré sa v kríze 2008-2009 prejavili po troch rokoch, tu máme už po jednom mesiaci. Prepad ekonomickej výkonnosti, nárast verejných, súkromných aj osobných dlhov, vysoká nezamestnanosť, narušenie medzinárodnej ekonomickej a hospodárskej spolupráce, ako aj dlhodobé narušenie ľudských návykov vytvárajú toxickú zmes, z ktorej sa bude svetová, európska aj slovenská ekonomika veľmi dlho a bolestivo spamätávať.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto ho ešte nikto neponížil.


18m

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


17 h
Mariana Čengel-Solčanská. (Zdroj: ARCHÍV MČS)

Odpovede obžalovaných v monsterprocesoch boli presné a naučené.


17 h
Peter Schutz.

Hibernácii V4 na nejaký čas sa nevyhneme.


17 h
SkryťZatvoriť reklamu