SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
PODCAST MODRÁ VLNA

Únia nám dá miliardy navyše. Máme sa tešiť?

Provokujúce zamyslenia nad tým, čo sa práve deje v Európe.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty|Spotify|Google podcasty|RSS

Veľa sa teraz hovorí o návrhu Európskej komisie na viacročný rozpočet plus balík pomoci pre krízou najviac zasiahnuté členské štáty. A keďže to vyzerá tak, že Slovensko by malo z tohto balíka dostať nejakých 8-10 mld EUR, tak sa všetci opatrne tešíme. Akože hurá, bude sa nám po kríze ľahšie dýchať, všetko zreformujeme, čo sa len bude dať, a to za peniaze niekoho iného.

No a ak je táto naša nová vláda len trochu lepšia od tej predošlej – čo nepochybne je, pretože tá predošlá bola ale fakt veľmi zlá, alebo povedzme to jemnejšie, veľmi unavená vládnutím – potom z takéhoto veľkého balíka dokážeme vyťažiť naozaj veľa. Hádam aj položiť základy pre prosperitu našej krásnej krajiny na najbližších hádam aj niekoľko desiatok rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Čiže vidíme, ako vo väčšine médií aj u väčšiny politikov vládne akýsi opatrný optimizmus, ktorého zdrojom je to, že s takýmto veľkým balíkom peňazí pre Slovensko asi nikto nerátal. A to, že sme s ním nerátali, má asi dva hlavné dôvody.

Jednak nám je ako krajine myšlienka solidarity medzi štátmi cudzia a neveríme jej. Som hlboko presvedčený, že ak by tie kalkulácie, na základe ktorých nám tentokrát pripadli toľké miliardy, vyšli inak, povedzme tak, ako susednej Českej republike, ktorá do balíku vyčleneného na tie mimoriadne opatrenia ekonomickej pomoci viac prispeje, než z neho bude čerpať, zavládol by u nás rovnaký plač a škrípanie zubov, ako v kancelárii českého premiéra.

No a druhým dôvodom je to, že si ešte asi celkom neuvedomujeme, čo to vlastne znamená, keď na základe nejakých vybraných objektívnych kritérií a dát úradníci v Európskej komisii dospejú k záveru, že Slovensko bude fakt potrebovať veľa peňazí. To veru nemusí byť tak úplne dobrá správa.

Skryť Vypnúť reklamu

V takzvanom “staff working documente”, teda pracovných podkladoch Komisie o tom, že aké investície a podporu si bude vyžadovať obnova európskej ekonomiky, to asi najvýrečnejšie ilustruje jedna mapka. Je to mapka Európskej únie, na ktorej sú vyznačené nielen hranice štátov, ale v rámci nich aj stedne veľké regióny, takzvané NUTS-2 regióny, ktoré boli vytvorené pre lepšie spracovávanie európskych štatistík. Pre ilustráciu, na Slovensku máme takéto štatistické oblasti štyri – Západ, Stred, Východ a Bratislava. Čiže nie sú to samosprávne kraje, ale väčšie štatistické celky. V niektorých európskych štátoch sa tieto regióny prekrývajú s územnosprávnymi jednotkami, v iných, ako napríklad u nás, sa neprekrývajú.

No vrátim sa naspäť k tejto konkrétnej mapke. Každý jeden z týchto regiónov je na nej zafarbený odtieňom červenej – od slabučko ružovej, ktorá naznačuje, že očakávaný prepad HDP v danom regióne sa bude pohybovať niekde medzi 0 až 3,2 percentami, až po bordovú, ktorá znamená prepad HDP o 22.4 až 25.6 percent, teda až o štvrtinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre lepšiu predstavu budem hovoriť o konkrétnych príkladoch. Začnem tým, že purpurovo zafarbených regiónov je v celej únii len 10 – 4 sú v Taliansku (z celkového počtu 21 regiónov), tri v Grécku (z celkového počtu 13) a po jednom v Rumunsku (ktoré ich má dokopy 8), Bulharsku (to má spolu 6 regiónov) a vo Fínsku je to jeden z piatich.

No a potom sú tu regióny vyfarbené druhým najtmavším odtieňom červenej, ktorý znamená prepad HDP v rozpätí 19.2 až 22.4 percenta. Takto zafarbených regiónov je v celej Únii dokopy 16. V Taliansku jeden, v Chorvátsku dva (čiže celá krajina), ďalší v Grécku, tri v Bulharsku a šesť v Poľsku (z celkového počtu 17). No a aby sme nezabudli na to najdôležitejšie: touto druhou najtmavšou farbou je označený aj Západ, Stred a Východ Slovenska. Len Bratislava je na tom lepšie – tam sa očakáva prepad ekonomiky len niekde medzi 12.8 a 16 percent.

Skryť Vypnúť reklamu

Aby ste mali ešte lepšiu predstavu, tak poviem, že v susednom Rakúsku sa očakáva taký výrazný percentuálny pokles HDP, ako v Bratislave, len vo Viedni, ktorej ekonomika závisí čiastočne aj od turizmu, V Českej republike sa pokles HDP na úrovni Bratislavy očakáva v 7 z 8 regiónov – čiže zmena k horšiemu bude takmer v celých Čechách na úrovni nášho najmenej postihnutého regiónu hlavného mesta. V celom Francúzsku a Nemecku nenájdete región, ktorý by čakal taký výpadok ekonomiky, aký Európska komisia očakáva na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy.

No a teraz jednoduchá matematika: ak u nás tento rok kvôli korone klesne HDP o 20 percent a my by sme dostali z rozpočtu EÚ na sedem rokov zhruba 10 percent nášho HDP, je zrejmé, že najbližšie roky naším problémom ako krajiny nebude, že ako preboha minúť toľko peňazí navyše. Naším problémom bude, kde vziať ďalšie, respektíve ako tieto peniaze z Únie investovať tak, aby sa premietli do rastu ekonomiky cez koeficient minimálne 2 a vyšší. Multiplikačný efekt sa to tuším volá.

Skryť Vypnúť reklamu

A tu sa trochu obávam, že môžeme naraziť na limity dané relatívne veľmi krátkou skúsenosťou slovenských politických aj úradníckych elít s dobrým spravovaním krajiny – z historického pohľadu a pri porovnaní s inými európskymi štátmi. Nie som si totiž istý, koľko členov vlády a koľko vysokopostavených úradníkov dokáže u nás navrhovať zásadné ekonomické investície s vopred naprojektovaným multiplikačným efektom, a to pod časovým tlakom.

Lebo je samozrejme dobré a spásonosné prichádzať s nápadmi na zlepšenie toho či onoho, digitalizáciu a ekologizáciu a čokoľvek, ale keď má byť súčasťou takejto úvahy aj podmienka, že každé investované euro musí v nejakom časovom horizonte vygenerovať minimálne dve alebo viac, tak s takýmto uvažovaním my u nás zatiaľ veľa skúseností nemáme. Koniec koncov, potvrdzuje to aj hlavná ambícia tejto vlády: že zastaví korupciu a rozkrádanie. Lebo veď čo je korupcia, rozkrádanie a neefektívne míňanie verejných rozpočtov? To sú vlastne investície s multiplikačným faktorom menším ako 1 – investícia vygeneruje menšiu hodnotu, než je samotný objem investície.

Skryť Vypnúť reklamu

A teda podľa mňa je to sakramentsky veľký rozdiel, dať si cieľ, že multiplikačný faktor verejných investícií nesmie byť menší ako 1, čo bol volebný sľub a zároveň aj spoločenská objednávka pred nedávnymi voľbami, a potom zrazu stáť pred požiadavkou niekoľkokrát znásobiť hodnotu každého investovaného eura.

Čo sa mňa týka, veľmi vláde a jej úradníkom držím palce. A jasné, projekcie a odhady Európskej komisie nie sú tesané do kameňa a nakoniec to možno nebude take zlé, ale pre istotu by som si na ich mieste vytlačil tú mapku s rôzne červenými plochami, fixkou na nej obtiahol hranice Slovenska a pripol ju niekde na nástenku v každej kancelárii na našich ministerstvách.

Inak, ešte v súvislosti s viacročným rozpočtom Únie, ktorý navrhla Európska komisia, možno ste videli na fejsbúku status pána europoslanca Vondru z českej ODS na túto tému. Lebo ja som videl a podľa mňa to stojí za krátky komentár. Pretože český pán europoslanec v podstate píše, že on by teda podporil záchranný plán pre európsku ekonomiku, ako ho navrhlo Nemecko s Francúzskom, ale návrh Európskej komisie podporiť nemôže, lebo to je, ako doslova napísal, “Zelená revoluce”.

Skryť Vypnúť reklamu

Dokonca napísal niečo v tom zmysle, že to nie je pomoc, ale zneužitie (samozrejme veľkými písmenami) ľudského nešťastia na presadenie únie dlhov a prerozdeľovania. A samozrejme chce tento návrh v existujúcej podobe odmietnuť.

Akože vyčítať návrhu Komisie, že je príliš “zelený” po tom, ako sa členské štáty ešte pred vypuknutím pandémie Covid-19 dohodli na tom, že ekológia má byť prioritou najbližších rokov a že chcú uhlíkovo neutrálnu Európu do roku 2050 (alebo aj skôr), to je tak trochu na hanbu. Najmä od európskeho politika. Veď samozrejme, že aj navýšený rozpočet a nové opatrenia by mali brať do úvahy tento už prijatý cieľ! Ak ideme podporovať zamestnanosť, to ešte neznamená, že pritom nemôžeme brať ohľad na znižovanie emisií uhlíka! Alebo opačne: ak by sme pri podpore nerobili rozdiel medzi uhoľnými baňami a obnoviteľnými zdrojmi energie, potom by sme na uhlíkovú neutralitu mohli rovno zabudnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Fascinujúce je, že pána Vondru nefackuje hanba ani za to, že mu vadí, že Slovensko má dostať viac ako Česká republika. Príslušný stĺpec z porovnávacej tabuľky Komisie dal dokonca do červeného rámčeku a v statuse napísal: “Srovnání ČR a Slovenska je do nebe volající. My ztrácíme, Slováci získávají. Zasáhla je epidemie víc než nás?” Pritom tabuľka, na ktorú sa vo svojom statuse odvoláva, je z pracovného materiálu Komisie, o ktorom som pred chvíľou hovoril. Z toho materiálu, ktorý hneď v úvode obsahuje mapku, z ktorej je úplne jasné, že áno, slovenskú ekonomiku epidémia zasiahla viac, než českú. Výrazne viac.

A ja už sa len môžem dohadovať a špekulovať, či pán europoslanec Vondra naozaj čítal tento materiál - a teda v takom prípade vedome zavádzal - alebo len preskroloval na koniec k tabuľke, ktorú hľadal a nič iné ho nezaujímalo, čo by zase znamenalo, že svoju prácu odflákol.

Skryť Vypnúť reklamu

Dalo by sa pokračovať a venovať sa aj ďalším tvrdeniam pána europoslanca, ale načo. Čo však stojí za spomenutie, je fakt, že tieto jeho tvrdenia a naozaj svojské úvahy si našli cestu do rozhovoru, ktorý mala v televízii TA3 redaktorka pani Anna Žitná Lúčaiová s pani Katarínou Mathernovou, v súčasnosti najvyššie postavenou úradníčkou Európskej komisie zo Slovenska.

Redaktorka: „Poslanec Európskeho parlamentu Alexander Vondra ale upozorňuje, že to už nie je plán obnovy, ale plán pre budúcu generáciu, pretože podľa neho z balíčka v tejto podobe pôjde na obnovu ekonomík, o ktorej ste aj Vy hovorili, iba menšia časť a väčšia časť, až 550 mld eur, by mala, a teraz budem citovať Alexandra Vondru, „na klimatickú revolúciu“. Je to tak, zdieľate Vy tento pohľad?“

Skryť Vypnúť reklamu

K. Mathernová: „Rozhodne v tomto znení ako ste povedali nie, pretože ten balík sa skladá z troch častí. Tá prvá časť je na podporu ekonomík štátov, druhá časť ide na firmy a tretia ide na takzvané krízové ponaučenie by som to nazvala, čiže na otázku zdravia, na otázku pomoci tretím štátom atď. A to, že sú tam dva hlavné ciele v tomto celom, a to je dekarbonizácia našej ekonomiky a digitalizácia našej ekonomiky, to je pravda – ale v rámci týchto cieľov to všetko pôjde pre firmy a pre ekonomiky štátov. Čiže povedať, že „málo ide na firmy a ostatné ide na klimatickú revolúciu“, by som to tak nenazvala. Ale to možno aj preto, že ja rozhodne nepatrím medzi ľudí, ktorí si myslia, že sa klimatické zmeny nedejú. Tie sa dejú a musíme s nimi niečo robiť, aby bol život na tejto planéte udržateľný.“

Skryť Vypnúť reklamu

(Zdroj: TA3)

A komentár pani redaktorky na túto odpoveď pani Mathernovej je skutočným bonbónikom:

“Je to otázka pohľadu, samozrejme…”

Áno, máme tu vedecký konsenzus o globálnom otepľovaní a máme tu redaktorku, ktorá v televízii povie, že to je otázka pohľadu. Lebo veď čo nejakí vedci, každý nech si urobí názor sám.

Toľko Modrá vlna na dnes. Teším sa, že ste si našli čas na počúvanie a dúfam, že vás to bavilo. Ak počúvate alebo chcete počúvať Modrú vlnu pravidelne, pozývam vás aj na moju stránku www.modravlna.eu. Nájdete tam nielen všetky doterajšie epizódy, ale aj prepisy väčšiny z nich, pokiaľ ste viac zvyknutí čítať. A pridal som tam nedávno aj odkazy na moje publikované články k európskej aj slovenskej politike.

Navyše, na stránke sa môžete prihlásiť aj k odberu newslettru, čo vám v tejto chvíli zabezpečí avízo v emaili vždy po vydaní novej epizódy podcastu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa vám dnešná epizóda páčila, alebo aj ak máte nejaké postrehy alebo pripomienky, budem rád, ak mi napíšete na adresu newsletter@modravlna.eu.

Samozrejme, budem sa tešiť, ak Modrú vlnu odporučíte aj vašim priateľom a známym. Modrú vlnu nájdete aj na denníku SME na adrese podcasty.sme.sk

Dopočutia!

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 694
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 147
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 501
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 931
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 282
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 282
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Modrá vlna | Podcast o európskej politike

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kotlebovci sa bijú o peniaze

Milióny od štátu už zamávali aj inou čeliadkou.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Píše Roman Jančiga

Riadim sa vedcami, ja tiež

Z vedy a dát stali heslá politickej agitácie.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) počas oznámenia o zmluvách na viac ako štyri milióny nových vakcín pre Slovensko.

Prekvapenie v strane (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Györe).

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump nikomu nechýbal, Biden je prezident

Biden nesľuboval, že Ameriku urobí znovu veľkou. Mal prosbu.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Polopravdy a kontext

V očkovaní budeme vytierať dno rebríčka.

Peter Schutz