Netreba byť fanúšikom Mariana Kotlebu, aby sme pri obžalobe z verbálneho deliktu spozorneli.
Sloboda slova je základ demokratickej diskusie a každé obmedzenie musí mať vážne dôvody, pričom „mne sa to nepáči“ zďaleka nestačí – v zásade sa to smie, ak ide o ochranu bezpečnosti a občianskych práv.

Lenže v paragraf, za ktorý súdia Kotlebu, do trestného zákona ako minister spravodlivosti napísal istý Daniel Lipšic, ktorý je známy zástanca širšej slobody, a napríklad takú osvienčimskú lož by netrestal.
Nemusíme teda rozoberať, či má byť verejné sympatizovanie s extrémistami trestné, ale či sa ho Kotleba naozaj dopustil.
Jadro jeho obhajoby, ktorú na súde omieľa dookola, má dva body, ktoré vyzerajú asi takto: Po prvé, sumy na šekoch neboli žiadne symboly, ale skutočné sumy peňazí, ktoré putovali z účtu na účet.
A po druhé, peniaze plnili dobrý účel, pred odovzdaním šekov zaznela hymna, modlitba, básnička a vystúpil folklórny súbor. Tak aký extrémizmus?!