Skôr než sa pokúsime dekódovať „rozhodnutie, ktoré už dlhšie nosí v hlave“, vyhlásme za nehoráznosť všetky expresíva, ktorými Pellegrini recenzuje výmeny v štátnej správe. Aj keby bola pravda, že „občania tejto krajiny sú dennodenne zavádzaní a klamaní (...)“, tak na to dostali od štyroch vlád Smeru ten najlepší výcvik.
Ani oneskorená reflexia, že oni, Smer, dosadzovali tiež vlastných straníckych nominantov, nelegitimizuje kritiku „netransparentnosti“ Matovičovho castingu na prednostov.
Smer načieral adresne do vlastného členstva, ktoré tvorilo jedno partajné telo a dušu s predsedníctvom, RR i Ficom. Nominované kádre fungovali ako nezastupiteľný svorník sieťových prepojení na okresnú prokuratúru, okresný súd, hlavného regionálneho oligarchu, kľúčového mafiána či právnu kanceláriu.
Toto je pointa politickej nominácie.
