Počtami skromná demonštrácia pred Úradom vlády zaujala ako fenomén. V časoch kultu kĺzavého mediánu má človek pocit previnenia aj pri náhodnom stretnutí väčšieho počtu ľudí na skromnej ploche námestia. Nieto ešte pri úmyselnom akte.
A pociťuje obavy, že život v meste definovaný družením sa anonymných ľudí je ako taký ohrozený druh. Okrem neviditeľného štábu epidemiológov sa ho chystá priškripnúť aj parlamentný zbor vypudením z nákupných centier do domácností, kde sa treba sústrediť na pokojné a komorné trávenie nedele.
Zatiaľ však pozorujeme zo strany vládnej moci viac zmätku ako odhodlania. Aha: priatelia núdzového stavu zhromažďovanie zakázali, zdravotníci (s limitom) povolili. Nepochybovali by sme, ktorá karta prebíja, no u Matoviča nevieme.
Pretože vraj vo veci núdzového stavu rozhodujú odborníci na verejné zdravie a hygienu. Takže naskutku nevieme, môžeme o tom však – riedko usadení – konšpirovať.
Azda by sa Matovičovi hodila aj krízová právna jednotka.
