Toľko sme si uťahovali z toho márneho napínania svalov Petra Pellegriniho, až naozaj nevydržal a zosadol z povestného tandemu, na ktorý ho pred dvoma rokmi posadil Robert Fico. O Pellegriniho politickom profile však azda najviac vypovedá, že viac než o jeho víziách sa hovorí o problémoch, ktoré jeho emancipácia spôsobí Smeru.

Vieme, textov o ranej či pokročilejšej fáze konca Smeru sa na tomto mieste objavilo toľko, že už je to aj trochu vtipné. To však neznamená, že na nich nič nie je, napokon už takých šesť-sedem rokov sledujeme zostupný trend preferencií Smeru aj dôveryhodnosti Fica a s tým spojené volebné porážky. (Ozaj, kedy naposledy niečo vyhrali?)
Ohlásený odchod Pellegriniho zo Smeru preto treba vnímať v prvom rade ako likvidáciu jedného z posledných politických ornamentov, ktorými Smer mohol oslovovať voličov. Ako inak, hovoríme o dlhodobej jednote, ktorá publiku ak nie imponovala, tak aspoň vyvolávala rešpekt.