Krása je vraj v oku dívajúceho sa. Podobne by sa dalo povedať, že oko rozhodne, či sochu vidí ako generála z Veľkej vlasteneckej, alebo ako strojcu potlačenia demokratických snáh v strednej Európe. Bavíme sa, samozrejme, o soche maršala Koneva.

Susedia názorne polemizujú, ako si chcú pripomínať sovietske dedičstvo, za to im patrí všetka česť. U nás sa o čosi podobné pokúsili Kalmus s Lorenzom, keď poliali bustu Biľaka červenou farbou.
Dostali pokutu a podmienečný trest a bolo dodiskutované, či je Biľak skôr významný rodák alebo autor pozývacieho listu.
Že sa občas ľudia klbčia pod mramorovými kvádrom, sme si v tomto geopolitickom rozpoložení aj privykli. O to väčšie rozpaky našinec pociťuje, keď vidí doslovné trasenie dejinami na západ od nás.
Lenže ani tamojšie dejiny nie sú vytesané do žuly, majú svoje otvorené konflikty, ktoré si treba dopovedať. A tak dnes padajú sochy.