Je ošemetné vyvodzovať rýchle závery, ale z výletov Igora Matoviča do Prahy a Pešti nie je dobrý dojem. Mravce po celom chrbte sa ešte nevyhemžili, avšak najmä z budovania vzťahu s Orbánom buble indícia, že susedskú politiku mu treba nalievať lievikom.
Matovič: Maďari sú nielen susedia, ale aj naši blízki priatelia Čítajte Na preteky o čo najsrdečnejšiu deklaráciu zamilovanosti do menšiny, ktoré absolvovali plece pri pleci, sa pozeralo skvele. Aj keď po poznámke Orbána, že slovenská u nich tam dole inkasuje na hlavu štvornásobok podpory, čo maďarská tu hore, o víťazovi nebolo pochýb.
Tu Matovič ako nesamovládca konkurovať Orbánovi – ktorý rozdá toľko, koľko si zmyslí, komu si zmyslí, kedy si zmyslí – ozaj nemohol, čo kompenzoval vŕšením sľubov, kde všade a ako urobí slovenským Maďarom dobre.
Predstava, že ak sám iniciatívne nanesie otázku Trianonu, a vyzná sa pri tom z akejsi empatie, tak si u Orbána šplhne, je príznakom dezorientácie, keďže ten, od koho potrebuje Maďar v tejto veci útechu najmenej, je slovenský premiér. (A ešte rumunský.)
