Autor je redaktorom českého Deníku
Najslabším panovníkom českých dejín je podľa mnohých dejepiscov kráľ Vladislav Jagelonský (1456 - 1516). Preslávil ako „kráľ Bene“ alebo „kráľ Dobre“, pretože toto slovo bolo jediné, ktorým komentoval veľkú časť rokovaní a rozhodnutí.
Vystúpenia slovenského premiéra Igora Matoviča na schôdzke Visegrádskej štvorky v Ledniciach i na jeho zahraničných cestách tohto kráľa silne pripomínajú. Na škodu Slovenska.
Pritom je to práve Slovensko, ku ktorému západná Európa najmä po februárových parlamentných voľbách, ktoré ukončili vládu Smeru, vzhliada ako k najviac proeurópskej a v euroatlantických štruktúrach najpevnejšie ukotvenej krajiny strednej Európy.
Matovič však amaterizmom, s akým pristupuje k zahraničnopolitickým povinnostiam, tieto nádeje hatí.
Zahraničie radšej nechať Čaputovej
Ak chce vystupovať spôsobom, aký predviedol v Prahe, Ledniciach a naposledy v Budapešti, bolo by možno lepšie, keby zahraničie prenechal prezidentke Zuzane Čaputovej.
Tá, na rozdiel od jeho výkonov politika druhej ligy, je dnes medzi európskymi politikmi hviezdou prvej veľkosti, zďaleka presahujúcou význam krajiny, ktorú zastupuje.
V Ledniciach podobne ako v Prahe a Budapešti vystupoval Matovič v pozícii neskúseného vyhúkaného nováčika, ktorý akoby nemal čo súce povedať.
Už samotný výber týchto troch prvých miest Matovičových návštev je zúfalý. Áno, do Českej republiky sa patrilo ísť a do Ledníc sa asi nedalo neprísť (stretnutie krajín V4 - pozn.red.), ale čo viedlo Igora Matoviča k ceste za Viktorom Orbánom, nad tým zostáva rozum stáť.
