Autori pracujú v ekonomickom tíme Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Článok netlmočí oficiálnu pozíciu Európskej komisie, je reflexiou postoja ekonomického tímu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Časy, keď sme analytikov považovali za škodnú, sú preč. Aj koronavírus prispel k tomu, že mnohí viac počúvajú na argumenty, ale analytici zďaleka nemajú vyhraté. A rozhodne nie na všetkých ministerstvách či úradoch.
Európska komisia od roku 2011 v pravidelnej Správe o Slovensku a vo svojich odporúčaniach poukazuje na kvalitu verejnej správy a verejných inštitúcií, ktorých efektívne fungovanie je mimoriadne dôležité pre budúci rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť Slovenska aj v dobrých časoch – nehovoriac o časoch korony a najväčšieho hospodárskeho prepadu od 2. svetovej vojny.
Slovensko má dlhodobo problém s kvalitou a efektívnosťou verejnej správy. Opakovane to konštatuje nielen Komisia, ale aj stanoviská Rady EÚ či OECD. Dôsledky cítime všetci – v bežnom živote či v podnikaní.
“Kvalita verejných služieb totiž významne závisí od kvality úradníkov, od ich ochoty a schopností.
„
Výzvami slovenskej administratívy zostávajú vysoká fluktuácia zamestnancov, veľký vplyv politického cyklu, slabé strategické plánovanie, rezortizmus, korupcia, byrokratizácia, nízka transparentnosť či nedostatočná profesionalita a slabý proklientsky prístup.
Hodnota za peniaze
Naopak oblasťou, kde sa podaril pomerne výrazný pokrok, je práve zavádzanie analytických inštitútov na ministerstvách a úradoch. Za posledných desať rokov ich vzniklo štrnásť, hoci v rôznej veľkosti a kvalite. Je dobré, že ich je čoraz viac a že ich vidieť a počuť.
Projekt Hodnota za peniaze uvádzame v rámci celej EÚ ako príklad dobrej praxe, ktorého výstupom sú v prípade zavádzania opatrení ušetrené peniaze.
