Autor je teológ a spisovateľ
Sme uveličení a hovoríme si, že s príchodom európskych miliárd premeníme Slovensko na to, čo sa nám nepodarilo s príchodom predchádzajúcich miliárd. Ako keby sme zabudli na naše vlastné neschopnosti, chronickú nepripravenosť, poruchu pri dokončovaní vecí.
Pretože pred tým, ako prišla pandémia a avizovaná európska pomoc vo výške osem miliárd, sme tu už európsky rozpočet mali, čerpáme z neho od čias, keď sme ešte neboli členmi Únie, ale iba v prípravnom konaní.
Zbežný a laický audit použitých miliárd ukáže, akým spôsobom nakladáme s peniazmi považovanými za cudzie, teda európske, a čo si vlastne predstavujeme pod slovom masívne investície.
Katalóg našich zlyhaní v neschopnosti využívať racionálnym spôsobom závratné sumy je už súčasťou nášho folklóru. Nezmyselné akvaparky, euronámestíčka a námestia v okresných mestečkách na slávu miestneho primátora, troch lokálnych bezdomovcov a mamičiek s deťmi.
Luxusné hotely opravované s takmer stopercentnou účasťou štátu pod hlavičkou "regionálnej" hocičo, pretože mnohé tie podprogramy, z ktorých čerpali regionálni Boratovia priemyslu, boli skutočne hocičím. A tak máme v Tatrách megahotely, ktoré mali viesť k podpore akéhosi sociálneho zbližovania sa spoločenských tried, no v skutočnosti sú to z európskych peňazí zaplatené predĺžené pobyty pre majiteľov servisov Bentley od Považskej po Utekáč.
Cesta do Bilbordova
Podobným spôsobom staviame aj slávnu Ficovu diaľnicu nad Ružomberkom, hlavným mestom bilbordovej ohavnosti, pretože každý z nás, cestou podporiť regionálny turizmus, a teda znižovať regionálne sociálne rozdiely, túži vidieť 'fašounské ksichty' popri ceste, reklamy na strelecké predajne, prípadne Tisa s deťmi.
