Neznesiteľná ľahkosť, s akou Peter Pellegrini uviedol svoju zostavu – tento startup na zelenej lúke s mohutnými skúsenosťami a žiadnymi väzbami (haha!) –, musí na smerácky elektorát pôsobiť priam terapeuticky.

Ležérny vetrík, sako cez plecia, vľúdny tón k novinárom, to všetko je vítané nóvum. Veru, musela to byť existenciálna záťaž hlásiť sa najmä v posledných rokoch k tejto strane.
A aha, aj takto sa to dá: poďakovať Ficovi za dobrú prácu a rozlúčiť sa. Bez krivého slovka.
Pritom, samo nebo – alebo skôr workoholici z NAKA – dali Pellemu zlatú príležitosť zarmútiť sa nad dedičstvom predsedu. Veď Kajetána Kičuru s pokladom v sejfe si vybrala do funkcie jeho strana, tento pán mieril na Ústavný súd z pomerne nízkej pozície, no posilnený osobným priateľstvom s Ficom, ktorý si – ako na potvoru – vždy zle vyberie, kým sa obklopiť.
Pellegrini sa však zmohol na komentár v ľahkom tóne, akoby sme boli na rokokovom bále a v obložení dvornými dámami špitol, že on tohto pána len zdedil.
Veď práve, bez jasnej kritiky Ficovho Smeru – a tá sa dosiaľ neudiala – je Pelle dedičom tejto strany.