Huhňo, Fufňo, zajačí pysk, to je len niekoľko ctených mien, ktorými ma častovali decká, keď som bola malá. Mám rázštep, dodnes neviem povedať poriadne R a ako dieťa som mala problém vyslovovať aj iné hlásky, sykavky som s rozčesnutým podnebím zvládla až na strednej.

Pamätám si, ako som z jedného hádzanárskeho tréningu odchádzala kompletne opľutá staršími spoluhráčmi, ako si do mňa inokedy radi zozadu udreli v autobuse a dohnali ma k slzám.
Keď som vyrástla, dalo mi to nakoniec silu žiť slobodne vlastný život. Bolo mi jasné, že hlupáci si zámienku nájdu vždy, a naopak rozumní ľudia nechajú iných žiť šťastne. (Pozdravujem diskutujúcich odborníkov na vizáž.)
Šikanovanie u nás väčšinou vidíme v amerických filmoch. Kde okrem roztlieskavačiek a hráčov amerického futbalu vidíme bežne ako tzv. bully kradne svojej obeti peniaze na obed alebo ju natlačí do skrinky s oblečením.
Ak mal niekto predstavu, že holubičí Slováci niečo také nemôžu druhým robiť, po tragédii vo Vrútkach možno precitnú do triezvejšieho pohľadu na našu spoločnosť. Okrem toho, že sa hneď začala šíriť fáma, ktorá spájala útočníka s minoritnou rasou, ktorá sa ukázala ako falošná, vysvitlo niekoľko vecí z minulosti páchateľa.