Autor je učiteľ a spisovateľ
Posledné roky vietnamskej vojny okrem pokračujúceho dobýjania nezmyselných kót v džungli Američania strávili najmä hľadaním takej únikovej cesty, ktorá by neznamenala úplný debakel.
Nikam nevedúce fiasko a s ním spojená strata medzinárodného kreditu dostala Nixonových vyjednávačov do defenzívy hraničiacej s paralýzou. Snahám o tzv. vietnamizáciu konfliktu, v rámci ktorej mala juhovietnamská armáda postupne celú ťarchu vojny prevziať na seba, sa Čínou a Sovietskym zväzom podporovaný agresor zo severu otvorene vysmieval.
Skrátka, s komunistami nebola reč, z plánu dostať pod svoju nadvládu celý štát neboli ochotní ustúpiť ani o piaď. Naopak, boli za to ochotní obetovať doslova celý národ.
Samozrejme, až takéto jednoduché to nebolo. Mne však o to ani nejde.
Zaujíma ma práve tá frenetická snaha Američanov o minimalizáciu reputačných škôd. Chápete, pozabíjate státisíce, aby ste nakoniec hrali iba o to, aby vás svet nepovažoval za porazených.
Dokážete všetko, len nie prehrať.
No. A teraz počúvajte, k čomu to chcem prirovnať. Veru, k Smeru-SD, presnejšie jeho voličom.
