Autor je bývalý minister obrany a poslanec NR SR, pôsobí v strane Dobrá voľba
Protesty po násilnej smrti Georgea Floyda ukazujú na napätia driemajúce (nielen) v americkej spoločnosti. Áno, zdalo sa, že primárnym spúšťačom boli práve pretrvávajúce obvinenia z nerovnakého prístupu polície k farebným obyvateľom, teda z akéhosi inštitucionálneho rasizmu. Rýchle rozšírenie protestov po celom svete ukázalo, že nemalá časť ľudí aj v demokratických krajinách sa často stotožňuje s pocitom, že bezpečnostné zložky neadekvátne využívajú nasadenie sily.
Protesty proti policajnej brutalite sa šíria cez Mexico City, Paríž až po Canberru.
Polícia v čase mobilov
Amerika bez polície? Protesty žiadajú rozpustiť zbory aj znížiť rozpočet Čítajte Vyvstáva otázka, či policajné orgány sú vôbec systémovo pripravené na svet, v ktorom video z policajného zásahu cez sociálne siete obletí krajinu v priebehu pár hodín. Každé zaváhanie, neadekvátne rozhodnutie či správanie môže mať v okamihu milióny posudzovateľov.
Vidno, že aj samotní policajti si často nie sú istí svojím postupom, čo vďačne využívajú agresívni jednotlivci alebo celé „závadové“ skupiny. Obavy zo spochybňovania zásahov, ale aj nedostatok politickej podpory pôsobia na vykonávateľov zákona iste demotivačne.
V USA existuje niekoľko úrovní „polície“, riadených z miestnej alebo zo štátnej úrovne, ktoré sú často vedené predstaviteľmi Demokratickej strany. V médiách nie ojedinele počuť obvinenia zo „systematického policajného rasizmu“. To vedie k volaniu po obmedzení kompetencií, znižovaniu rozpočtov alebo až k výzvam na zrušenie polície ako takej na uliciach. Ale aj k rezignácii policajtov a ich funkcionárov.
Isté je, že reformy policajných zložiek na všetkých úrovniach budú nielen požadované, ale aj realizované.
