Ingrid Brocková je štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí zodpovedná za rozvojovú spoluprácu
Jutta Urpilainen je eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvá
Dosahy pandémie Covid-19 zasiahli každého z nás naprieč celým svetom. Vírus je aj naďalej hrozbou pre verejné zdravie v celosvetovom meradle. Sociálno-ekonomická kríza, zapríčinená týždňami tzv. lockdownu, priniesla so sebou hotovú spúšť.
Korona nás preverila
Mnohí ľudia prišli a stále prichádzajú o svoje platy, zápasia so zabezpečením jedla pre svoje rodiny a necítia sa bezpečne vo svojich domovoch.
Táto kríza nám akoby pomocou röntgenového žiarenia odhalila skutočnosť, že niektorí ľudia trpia omnoho viac ako ostatní. Nerovnosť, ktorá už aj tak sužovala naše spoločnosti, nebola nikdy zjavnejšia.
Pandémia ochorenia Covid-19 spôsobila, že sme sa museli intenzívnejšie začať zaoberať problémami v mnohých krajinách v našom bezprostrednom susedstve, v krajinách Východného partnerstva, na západnom Balkáne, ale aj v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii.
“Našou prioritou je vývoj očkovacej látky, ktorá bude cenovo dostupná a prístupná pre všetkých v čo najkratšom možnom čase.
„
Zdravotníctvo, voda a hygiena sú v týchto regiónoch pod enormným tlakom.
Rastúca nezamestnanosť mladých ľudí odhalila už beztak krehké systémy sociálneho zabezpečenia.
Pri hľadaní riešení súčasnej globálnej krízy a následného znovuobnovenia ekonomík a zdravotných systémov musíme byť solidárni a stavať na medzinárodných partnerstvách a spolupráci. Pomoc našim partnerom vyrovnať sa s pandémiou nie je len otázkou etiky. Je to taktiež eminentný záujem Európy. Naša vzájomná závislosť nikdy nebola doteraz jasnejšia.
Kde EÚ pomáha
Z tohto dôvodu Únia a jej členské štáty, spolu vystupujúce ako Tím Európa, investovali takmer 36 miliárd eur. S finančnou podporou Slovenska vo výške desať miliónov eur sa prispelo k riešeniu potrieb najzraniteľnejších skupín sveta vrátane migrantov, utečencov, vnútorne vysídleného obyvateľstva a ich hostiteľských komunít.
Krátko po tom, čo sa kríza Covid-19 stala pandémiou, Brusel a európske hlavné mestá podnikli rýchle a koordinované kroky na pomoc našim partnerom. Od podpory potravinovej sebestačnosti v Keni, posilnenia zdravotnej starostlivosti na Ukrajine alebo v Moldavsku až po zmiernenie negatívnych ekonomických dôsledkov pandémie v Gruzínsku a financovanie preventívnych opatrení v Srbsku.
EÚ pomáha komunitám po celom svete vyrovnať sa s pandémiou. Sme pripravení zmobilizovať dostupné inovatívne riešenia a produkty vyvinuté našimi výskumníkmi, súkromným sektorom alebo občianskou spoločnosťou a podeliť sa o ne s našimi partnermi prostredníctvom portálu celej EÚ. Pretože silnejší partneri vytvárajú silnejšiu Európu.
Naším poslaním je nenechávať nikoho pozadu.
Investícia do vakcíny
Rovnako je pre nás prioritou vývoj očkovacej látky, ktorá bude cenovo dostupná a prístupná pre všetkých v čo najkratšom možnom čase. Vďaka donorskej konferencii, ktorá sa konala začiatkom mája a ktorú usporiadala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, sa podarilo získať príspevky vo výške 9,8 miliardy eur vrátane slovenského príspevku vo výške 750-tisíc eur.
Finančné prostriedky poputujú na vývoj rýchlej diagnostiky, liečby a vakcín. Je to opätovne ďalší skvelý príklad toho, čo môžeme spoločne dosiahnuť ako globálne spoločenstvo.
Pokiaľ však ide o obnovu a svet po koronavíruse, treba si stanoviť priority. Nemôžeme sa vrátiť do sveta, aký si pamätáme pred koronou. Rovnako ani naši partneri, ktorí patria k najviac postihnutým klimatickou krízou, rastúcou nerovnosťou, neúspechom v oblasti ľudského rozvoja a digitálnou priepasťou.
Stojíme pred výzvou obnovy našich ekonomík a spoločností. Ako povedal generálny tajomník OSN António Gutteres, je to naša príležitosť snažiť sa viac.
Keď sa budúce generácie budú spätne pozerať do minulosti, chceme, aby mohli konštatovať, že ich rodičia využili všetky príležitosti zelených a digitálnych transformácií, pripravili pre nich lepšiu budúcnosť a udržateľnejší, spravodlivejší a inkluzívnejší svet pre všetkých.
