Keď sa v piatok objavili správy o dovolenke čerstvej splnomocnenkyne Petry Krištúfkovej na Kočnerovej jachte, zrejme len málokto predpokladal, že neuplynie ani 48 hodín a poslankyňa sa funkcie vzdá.
Logicky nadväzujúca otázka teda znela, či a kto ju vo funkcii nahradí – veď keby Sme rodina nikoho nenominovala, niekto by si mohol myslieť, že tá funkcia bola vymyslená len a výhradne pre Krištúfkovú.
“Keby sme raz mali niečo ako toto „ministerstvo práce“, obišli by sme sa aj bez Krištúfkovej.
„
V tomto zmysle musíme oceniť bohorovnosť Borisa „ceztošetko“ Kollára, ktorý namiesto vymýšľancov čestne priznal, že nástupcu netreba, lebo Krištúfková bude robiť to isté, akurát bez funkcie splnomocnenkyne.
(Odložme teraz nabok Kollárovo rozkošné priznanie, ako chápe podstatu politiky zhmotnenú v myšlienke „to nie je funkcia, keď je to neplatené“.)
Samotná Krištúfková to vysvetlila so sebe vlastnou skromnosťou – kombinácia jej odbornosti, zápalu, nasadenia a vhľadu do sociálnej oblasti je taká výnimočná a nenahraditeľná, že to skrátka musí robiť len a výhradne ona.
Rozumieme, ťažko namietať.
