Do obdobia, keď svet upriamoval pozornosť na koronavírus a černošské protesty, zrazu vtrhol konflikt dvoch najľudnatejších štátov sveta a jadrových mocností o územie, ktoré okrem miestnych prakticky nikdy nepozná, o údolie v hornatej oblasti Himalájí.
Nebol to boj, aký si pri podobných armádach ľudia predstavujú. V tejto oblasti chodia vojaci neozbrojení a namiesto strelných zbraní, ktoré dostrelom predsa len ponúkajú vojakovi istý odstup od reality zabíjania, prišiel rad na päste, kamene, zhadzovanie do rokliny.
Pri boji zblízka zomrelo najmenej dvadsať indických vojakov, Číňania sa o svoje straty nepodelili.
Tento konflikt svetu pripomenul, že ani hranice medzi štátmi dodnes nie sú vždy jednoznačné. Skúsenosti s tým má aj súčasná Európa, ale príklady ukazujú, že sa nejasnosti dajú riešiť aj inak ako zhadzovaním do rokliny.
Vojna whisky
Na Hansovom ostrove nikto nežije, žiaden význam nemá ani z hospodárskeho hľadiska a preto Dánsko aj Kanada na desaťročia zabudli, že sa o tento kus územia sporia. Nikomu to nestálo za vyvolávania konfliktu s partnerom v NATO.
V roku 1984 však na ostrov prišiel dánsky minister pre záležitosti Grónska, pri ktorého severnom pobreží ostrov leží. Tom Hoyer zapichol do pôdy dánsku vlajku a nechal tam fľašu pálenky s odkazom „Vitajte v Dánsku“.
Spustil tým bizarný konflikt, ktorý sa do histórie dostal ako vojna whisky a trvá dodnes. Kanaďania totiž reagovali podobne, dánsku pálenku si zobrali, zapichli vlastnú vlajku a „nepriateľskej armáde“ nechali fľašku whisky.
