Autorka pôsobí na Etnologickom ústave Akademie vied v Českej republike
V tomto čase malo Slovensko žiť hokejom, s nádejou a vzrušením sadať pred obrazovky a sledovať, ako to dopadne. Namiesto dvoch týždňov, keď sa z väčšiny Slovákov stávali športoví experti a tréneri, stačí na zhrnutie tohtoročných výsledkov jeden vtip – Je to prvýkrát, keď Čína pripravila Kanadu o titul.
Svetová pandémia nás pripravila o mnohé plány, no veľa vecí nám aj ukázala a pripomenula. Spoločne s novým koronavírusom sa medzi ľuďmi šíri aj niečo, o čom si mnohí myslia, že je záležitosťou minulosti.
Rozprávanie uveriteľných i neuveriteľných príbehov je stále živou súčasťou našich životov. Dokladá to prozaická slovesnosť, ktorá zaplavila virtuálny priestor, a napriek obmedzeniam osobného kontaktu sa šíri aj ústnym podaním.
Čas na dobré rady
Krízové situácie sú živnou pôdou pre ústne šírené obsahy, ktoré vykazujú znaky ľudovej slovesnosti. Vojny, revolúcie, hospodárske krízy, politická nestabilita alebo diktatúra, prírodné katastrofy i morové epidémie v spoločnostiach vyvolávali a vyvolávajú pocity neistoty, strachu a frustrácie, ktoré pramenia zo straty kontroly nad vlastným životom, zo stresu a z ohrozenia základných životných potrieb.
Neoverené informácie a humor sú spôsob, ako sa spoločnosti s týmito pocitmi vyrovnávajú na kolektívnej úrovni.
Jednoduchú a rýchlu úľavu prinášajú „dobré rady“ ako sa uchrániť pred ochorením. So zveličením ich možno vnímať ako obdobou ľudového liečiteľstva. Kombinujú medicínske fakty (vírus zabíjajú vysoké teploty) s rôznymi neškodnými (pitie teplej vody) i nebezpečnými (pitie chlórového roztoku) metódami liečby či ochrany pred vírusom.
Sú postavené na zjednodušení pre laika ťažko pochopiteľných vedeckých informácií, vytrhávaní faktov z kontextu, ich vsadením do nových súvislostí a spájaní s podobným.
Takéto rady sú atraktívne svojím dostupným a na prvý pohľad logickým riešením. Ich jediným prínosom je však „iba“ pocit kontroly aspoň nad vlastným zdravím.
