Ak ste politik, pandémia je pre vás prekliatím a požehnaním zároveň. Na jednej strane sa musíte vyrovnať s objektívne veľmi náročným obdobím a vaša zodpovednosť je väčšia, ako by ste asi chceli. Veľmi ľahko môžete urobiť veľmi veľa chýb a čokoľvek spravíte, stanete sa terčom viac či menej oprávnenej kritiky.
Prakticky to vyzerá asi tak, že ak krajinu zatvoríte úplne a prípadov je málo, ľudia sa budú sťažovať na to, že opatrenia boli príliš prísne. Ak zatvoríte príliš málo, budú ľudia nespokojní, lebo bolo príliš veľa prípadov.
Pritom sa zdá, že ani veľmi nezáleží na objektívnej realite, lebo v málo a neskoro zatvorenej Amerike s veľkým počtom prípadov aj úmrtí nemálo ľudí protestovalo proti zatváraniu.
Zároveň je však všetka kritika na vašu hlavu pomerne vratká. Pandémia je obrovská čierna skrinka, v ktorej sa veľmi ťažko odhaduje vplyv alternatív. Môžete teda tvrdiť, že obchody aj hranice museli ostať zastavené aj o týždne dlhšie ako u susedov a že dobrý stav je výsledkom práve tohto rozhodnutia.
