Autor je scenárista a publicista
Po veľkej zmene sa vo verejných priestranstvách neraz odstraňujú sochy. Niet pochýb, že sa aj v našom „bielom svete“ udiali v ostatných desaťročiach naozaj významné zmeny. Veď z piedestálov už boli (alebo majú byť) odstránené stovky pomníkov: v našich končinách to boli svojho času najmä busty a sochy komunistov v najvyšších funkciách. Na Západe sa teraz likvidujú sochy bývalých otrokárov a kolonizátorov.

Sochu anglického obchodníka s otrokmi Edwarda Colstona hodili nedávno do bristolského kanála. Odstránený bude aj portrét kolonizátora Cecila Rhodesa z priečelia univerzity v Oxforde. Z amerického Kongresu už vyniesli podobizne najmenej štyroch kongresmanov zastupujúcich (kedysi) otrokársky juh.
O osude sôch Thomasa Jeffersona (štvrtý prezident USA, spoluautor americkej demokratickej ústavy), Andrew Jacksona (4. prezident USA), britského premiéra Winstona Churchilla, či nemeckého kancelára Otta von Bismarcka verejnosť diskutuje.
Lebo: Jefferson a Jackson vlastnili stovky otrokov. Churchill srdnato, so zbraňou aj s perom v ruke, bojoval za udržanie kolónií a impéria. Bismarck usporiadal summit v Berlíne (1885), kde Nemecku „priklepli“ štyri africké kolónie: Tanganiku, Kamerun, Togo a Juhozápadnú Afriku (Namíbiu). V dvoch prípadoch boje s miestnymi kmeňmi skončili genocídou.
Kráľ Leopold II: prezident „slobodného Konga“
Na smetisku dejín, v skladoch, prípadne v depozitári nejakého múzea sa ocitnú aj pomazané hlavy. Napríklad bývalý belgický kráľ Leopold II. Monarcha, ktorému mocnosti v Berlíne, v roku 1885, pri predposlednom prerozdeľovaní Afriky, „zverili“ Belgické Kongo.
Sloveso „zverili“ vystihuje tento nezvyčajný „dar“ najpresnejšie. Kongo (85-krát rozľahlejšie ako Belgicko) sa stalo totiž územím pod správou belgického kráľa. S podmienkou, že na priebeh kolonizácie budú dozerať konzuli niektorých európskych štátov.
Leopold II. po niekoľkých rokoch presadil zákon, ktorým si (tentokrát de jure) privlastnil „korunnú doménu“. Do domény iných koncesionárov nepustil, stala sa výhradným majetkom kráľa. Medzinárodnú konžskú spoločnosť nahradil „Slobodný štát Kongo“. Jediným prezidentom a zmocnencom tohto štátu bol Leopold II.
Toto územie si nevybral náhodou. Rástlo tu najviac kaučukovníkov. Stromov, ktoré produkovali v tom čase asi najcennejšiu surovinu sveta - prírodný kaučuk.
David Casement: kolonizátor s ideálmi

Jedným z dozorujúcich konzulov v Kongu sa v roku 1900 stal aj David Casement. Írsky protestant v službách britského impéria. Zamlada presvedčený o tom, že ciele kolonizácie sú nanajvýš ušľachtilé.
Stal sa členom mnohých prieskumných expedícií. Kongo nielen objavoval. Pôsobil tam v najrozličnejších funkciách. V pevnej viere, že aj on, svojou troškou do mlyna, krajinu postupne civilizuje.