Autor je umelec a publicista
Kauza Kollárovej diplomovky má dve roviny. Prvá sa týka samotného predsedu parlamentu. Predpokladáme, že človek, ktorý svoju politickú dráhu odštartoval šírením hoaxov, vysokú školu nepotrebuje. Boris Kollár bez titulu by naozaj nikoho nepobúril.
Za ľudí bude žiadať vyvodenie zodpovednosti, ak Kollár nevysvetlí skopírované strany Čítajte Nie nedostatok vzdelania, ale nedostatok etických zásad je v tomto prípade tým skutočným problémom.
Ak bola pre Borisa Kollára spoločenská prestíž, plynúca z vysokoškolského titulu, takým veľkým lákadlom, že neváhal obhajovať plagiát, ako zareaguje na lákadlá, ktoré prináša politická moc?
Aj keby minulosť lídra Sme rodina voličom neprekážala, pre Igora Matoviča sa stáva veľkým reputačným problémom, ktorý nahlodáva protikorupčný obraz vlády.
Druhý rozmer kauzy je však ešte vážnejší. Čo to vlastne počujeme, keď Boris Kollár obhajuje svoj plagiát slovami „takto sa to predsa robí bežne“?
Za kauzou Kollára, Krištúfkovej, ale aj Andreja Danka a ďalších vidíme okrem osobnostného zlyhania aj zlyhanie systému. Pričom verejná diskusia o týchto zlyhaniach nápadne pripomína to, čoho sme boli dlhé roky svedkami v rezorte spravodlivosti.
