Autor je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS)
Čína nikdy na Slovensku nebola na vrchole politickej agendy. Záujmom vládnucich sociálno-demokratických politikov, ktorí boli pri moci od roku 2006 do marca 2020 s krátkou prestávkou v rokoch 2010 - 2012, bol maximálne rozvoj obchodných interakcií s Čínou, pričom otázky bezpečnosti a ľudských práv zostali často opomenuté.
Ale v roku 2020 zatiaľ sledujeme meniacu sa politiku voči Číne zo strany Slovenska. Táto zmena bola motivovaná dvomi hlavnými faktormi.
Predovšetkým, parlamentné voľby 29. februára pripravili Smer-SD o moc. Nová vláda Igora Matoviča, zostavená zo širokej koalície stredo-pravých strán, ktoré inklinujú k náhľadom na Čínu založeným na hodnotách ako ľudské práva a ochrana demokracie pred čínskymi pokusmi o jej ovplyvňovanie.
Vďaka tejto zmene sme nedávno videli mnohých vládnych politikov požadovať od Číny prepustenie pančhenlámu, druhého najvyššieho mnícha tibetského budhizmu a zároveň politického väzňa od jeho šiestich rokov, dovolenie Taiwanu zúčastniť sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, a odsúdiť pokusy Pekingu jednostranne zaviesť v Hongkongu bezpečnostnú legislatívu.
Po druhé, Slovensko, ako aj v podstate všetky ostatné krajiny sveta, sa muselo vyrovnať s dopadmi pandémie COVID-19, ktorá obnovila záujem o Čínu, jej vnútornú politiku a medzinárodné ambície.
Tento vývoj sa však neudial vo vákuu bez akejkoľvek reakcie Číny. Naopak, simultánne s meniacou sa slovenskou politikou dochádzalo k čoraz aktívnejším snahám Číny šíriť vlastnú propagandu. Navyše sa zdá, že pandémia bola významným faktorom toho, že čínska ambasáda zmenila svoj prístup k šíreniu propagandy na Slovensku.
#Covid-19
Po rokoch zjavnej absencie na sociálnych médiách si čínska ambasáda vo februári 2020 založila účty na facebooku a twitteri. Tieto aktivity zapadajú do širšieho trendu, keď sa čínski diplomati angažujú na „západných“ sociálnych médiách, aby naplnili Si Ťin-pchingovu direktívu „dobre rozprávať čínsky príbeh“.
Keďže obidva účty na sociálnych sieťach boli zaregistrované vo februári, zatiaľ nemajú veľa sledovateľov, čo obmedzuje ich potenciálny vplyv na slovenskú verejnosť. Tak či onak, prístup čínskej ambasády k sociálnym médiám ilustruje všeobecné rysy, akými sa v poslednom čase vyznačuje prístup Číny ku komunikácii so zahraničným publikom.
Zaujímavé je, že takmer štyridsať percent sledovateľov čínskej ambasády na twitteri si založilo profil v roku 2020, čo naznačuje, že veľká časť z nich sú boty. Okrem toho tvoria veľkú časť sledovateľov ostatné čínske ambasády a diplomati.
Ambasáda, prirodzene, venovala najviac pozornosti pandémii koronavírusu. Viac než polovica tweetov zverejnených od založenia účtu vo februári 2020 obsahovala nejakú podobu hashtagu #Covid-19.
Mnoho týchto tweetov je nízkej kvality a zdá sa, že sú výsledkom automatizovaného prekladu z angličtiny či čínštiny.
Keď Čína vyvracia hoaxy
Zatiaľ čo sa viacerí aktéri (štátni aj mimovládne organizácie) slovenskej bezpečnostnej komunity začali angažovať v strategickej komunikácii ohľadom pandémie a roly Číny pri jej prepuknutí, spustila čínska ambasáda kampaň s cieľom vyvracania údajných mýtov o Číne a pandémii.
