Autor bol minister financií SR, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Nepatrím k fanklubu Igora Matoviča a vnímam jeho slabiny, ktorých nie je málo. Zároveň však vidím, najmä v mainstreamových liberálnych médiách (a samozrejme aj v mojej internetovej bubline) hyperkritický prístup, ktorý nie vždy rešpektuje realitu a ktorý neberie do úvahy nielen možnosti, ale aj obmedzenia a dôsledky súvisiace s rôznymi rozhodnutiami a riešeniami.
Vždy keď vidím príklady takéhoto prístupu, tak si spomeniem na anglické príslovie „dokonalé je nepriateľom dobrého“. Chce sa tým povedať, že ak trváme na tom, že veci musia byť dokonalé, dôsledkom bude s veľkou pravdepodobnosťou to, že nedosiahneme ani ich čiastočné zlepšenie a v konečnom dôsledku je takýto prístup kontraproduktívny.
Som si vedomý toho, že týmto svojím článkom vstupujem na tenký ľad a že môžem byť (a budem) mravnými perfekcionistami obviňovaný z morálneho relativizmu, napriek tomu chcem poukázať nielen na intelektuálnu obmedzenosť perfekcionizmu, ale aj na jeho praktickú nebezpečnosť v tom zmysle, že sa môže stať prekážkou zlepšovania situácie presne podľa príslovia „perfect is the enemy of good“.
Nedalo sa inak
Veľmi dobrým príkladom je konsenzus mojej liberálnej bubliny v názore, že Matovičova reakcia na kauzu Kollárovej diplomovky bola zlyhaním. Nemyslím si to, čím vôbec nechcem zľahčovať mieru závažnosti problému ani mieru pochybenia a zlyhania samotného Borisa Kollára.
Som však presvedčený, že Matovič v princípe nemohol konať inak. Možno mohol voliť šikovnejšiu komunikáciu a argumentáciu, ale v konečnom dôsledku musel mať a aj mal na zreteli svoju zodpovednosť za krajinu a za to, či ju dokáže zmeniť k lepšiemu.
A meniť k lepšiemu ju musí s Kollárom, tak rozhodli voliči.
