Okolnosti diplomovej práce Mgr. Borisa Kollára a myšlienkové kotrmelce Igora Matoviča s cieľom obhájiť jeho zotrvanie vo funkcii predsedu parlamentu už dosiahli takú úroveň hanby, že o väčšine „argumentov“ nie je dôstojné ani diskutovať.
Úvaha, že kým všetkým plagiátorom nevezmeme tituly, nemôžeme Kollárovi uprieť druhú najvyššiu ústavnú funkciu, nepatrí do verejnej diskusie, ale do kabinetu intelektuálnych obskúrností docenta Chocholouška.
Rozvinutie tejto tézy do návrhu skenovať a krížom-krážom porovnávať všetky diplomovky v slovenských archívoch si zasa zaslúži čestné miesto v arzenáli dojičov IT fondov.
A z Kollárovej úvahy, že ak odpíše diplomovku so súhlasom autora originálu, tak to nemôže byť plagiátorstvo, každému mysliacemu tvorovi skratujú obvody medzi ušami.
Tieto dumky sú len mentálna hlušina, odpad, hmla a dym a aj keď Matoviča s Kollárom nebudeme obviňovať, že ich myslia vážne, stále je urážkou publika, keď ich hovoria nahlas, lebo nás tým obviňujú z nesvojprávnosti.
Rátame do 76
Skutočné dôvody, prečo vraj plagiátora nemožno tlačiť, aby odstúpil z miesta, kde sa nikdy nemal objaviť, sú politické a zaslúžia si oveľa väčšiu pozornosť.
