Čím hlbšie sa Igor Matovič pri obhajobe magistra Borisa Kollára norí do suterénu, tým nástojčivejšie by sme sa mali pýtať, čo ho k tomu vedie. Nie, nejde o to, že podrží Kollára vo funkcii. Netreba prenikavý mocenský inštinkt, aby sme chápali, prečo si premiér nechce pohnevať kľúčového spojenca, vďaka ktorému môže zametať so zvyškom koalície.
“Ako úspešný dojič negatívneho sentimentu rozumie, že už by mal z hanby kabát, aj keby jeho politický étos nestál na boji proti „našim ľuďom“.
„
Niečo iné však je, keď tak ochotne nastavuje vlastný krk a druhé líce. Dnes už ani nebude preháňaním, keď povieme, že Matovič z kauzy vyjde s väčšími škodami ako sám plagiátor. Ten už je vlastne len predmetom diskusie, kým Matovič sa zanovito tlačí do jej stredu.
Logické by predsa bolo povedať, že odpisovať sa nemá, predseda parlamentu by mal urobiť naozajstné gesto, ale odvolávanie OĽaNO nepodporí, lebo taká je politika. Hotovo. Ale on nie.
