Autorka je redaktorkou českého Deníka N
"Pôjdem," vyhlásil po krátkom zaváhaní môj starý známy, novinár a publicista, taká moskovská kaviareň. Ale takisto volič Putina, obdivovateľ Macrona a ctiteľ Čaputovej.
"Prečo?" Z mojej otázky musel cítiť, že jeho rozhodnutiu hlasovať o zmenách, ktoré prepisujú ducha ruskej ústavy, nerozumiem.
Lepší ako Putin nie je
Hodinová diskusia o dôvodoch, ktoré vedú Dmitrija Alexandroviča, vysokoškolsky vzdelaného lingvistu, hovoriaceho plynulo po francúzsky, nemecky a perzsky k tomu, aby v posledný deň plebiscitu 1. júla vyrazil do volebnej miestnosti, sa skončila bez výsledku.
Mnohí ruskí intelektuáli, niektorých poznám tridsať rokov, išli v poslednej chvíli k urnám – či už na kufri auta, alebo sa volebná komisia usadila na rozbitej lavičke v parku. A hlasovali za.
Kamarát, ešte z čias čečenskej vojny, vyhlásil, že nikoho lepšieho ako Putina nepozná. A nechce, aby sa deti dostali k homosexuálnym párom, lebo tak je to v západnej Európe.
A nepáči sa mu ani to, keď napríklad Česi tvrdia, že za druhú svetovú vojnu bol spoluzodpovedný Sovietsky zväz.
"Môj pradedo spoluzodpovedný nebol. Bol ranený, trpel a o šesť rokov zomrel. Nechcem o ňom počúvať, že niekde kradol hodinky alebo znásilnil nejakú Nemku," hnevá sa inak pokojný muž v strednom veku, ktorý poctivo písal o ruskej vine na vojne v Čečensku.
Hlavný omyl plebiscitu
Podľa ruských úradov sa ľudia k urnám len tak hrnuli. Od 25. júna, nadšení a plní viery v lepšie zajtrajšky, hlasovali elektronicky (iba v Moskve a technologicky vyspelej Novgorodskej oblasti) aj osobne. S tým, že rozhodujú o zotrvaní Putina v Kremli na ďalšie dve volebné obdobia, do jeho 83 rokov.
Lenže to sa pekelne mýlili.
