Autor je výskumníkom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
Od polnoci 1. júla 2020 vstupujú v Hongkongu do platnosti nové zákony o štátnej bezpečnosti, ktoré umožňujú stíhanie občanov za tresty ako podvratníctvo či vlastizrada.
Hongkong prehráva boj s Čínou, môže prísť o autonómiu Čítajte Legislatíva nanútená centrálnou vládou v Pekingu dá čínskym orgánom široké právomoci na stíhanie a väznenie ľudí v Hongkongu, čím sa de facto končí autonómny štatút mesta.
Prvý júl je symbolickým dátumom na tento počin z mnohých dôvodov. Je to presne 23 rokov od prechodu Hongkongu spod britskej správy späť Číne. Prvého júla 2003 sa konala obrovská demonštrácia, pre ktorú vláda stiahla prvú podobu týchto zákonov.
Na prvého júla sa takisto každoročne konajú veľké protivládne demonštrácie a tú tohtoročnú po prvýkrát zakázali – oficiálne pre koronavírus, ktorý v meste už dva mesiace nebol zaznamenaný. A napokon presne pred rokom, 1. 7. 2019, sa demonštranti vlámali do hongkonského parlamentu a odstránili symboly vládnej moci.
Zákony, ktoré nik nevidel
Odpoveď Pekingu na hanbu utŕženú pred rokom je ohromná: zákony, ktorých mnohé nariadenia budú v rozpore so súčasnou legislatívou a ktoré menia súčasný súdny systém, pretláča čo najrýchlejšie napriek intenzívnej kritike zo zahraničia.
Motívy konania ústrednej vlády sa zdajú tri, nie je však jasné, ktorý z nich je najsilnejší. Na jednej strane vidí Peking v koronavírusovej kríze príležitosť konať, pretože ostatné krajiny sú zavalené domácimi problémami. Je takisto možné, že v týchto zákonoch vidia jediný spôsob, akým priniesť do mesta pokoj. A po tretie, nesmieme zabúdať ani na prízemný motív odvety.
Spôsob, ktorým štátna moc zákon implementuje, je ako vystrihnutý z komunistického manuálu. Zákony totiž až do posledného momentu nik nevidel, čo platí nielen pre občanov mesta, ale aj pre najvyšších predstaviteľov vrátane správkyne mesta Carrie Lamovej.
