Autorka pracuje ako analytička v Štátnom pedagogickom ústave. Článok vyjadruje jej súkromný názor.
"Úradník vie málokedy niečo vytvoriť, ale často dokáže veľmi rýchlo niečo zrušiť," povedal profesor Milan Hejný koncom minulého storočia, keď prenikol do tajov práce ministerstva školstva.
Minister Branislav Gröhling hovorí, že jeho ministerstvo riadi sedemnásť organizácií a jedným dychom priznáva, že sa im na ministerstve venuje len zopár ľudí. Nuž, dlhé roky to aj cítiť. Priamo riadené organizácie ministerstva školstva pri sústavne sa meniacich ministroch rezortu boli riadené nejasne, neisto, ak vôbec. Miestami tie aktívnejšie prevzali iniciatívu a "riadili" ministerstvo.
Trafiky a chaos
Určenie smeru vzdelávacej politiky a koordinácia agendy priamo riadených organizácií ministerstvom dlhodobo absentovali. To bol dôvod, že sa tieto organizácie dostali do stagnácie. Niektoré sa pravidelne stávali trafikou víťaznej strany, ďalšie sa zmietali v chaose osobných záujmov svojich lídrov, iné si v snahe uspieť začali svoje smerovanie dizajnovať samy.
“Servis školám a učiteľom, ak sa vôbec objavil, bol len epizódou, nie filozofiou ustanovizne.
„
Všeobecne povedané, všetky priamo riadené organizácie sa v úsilí o prežitie začali zaoberať viac-menej samy sebou. Tak sa stávalo, že niektoré ich činnosti sa postupne začali navzájom duplikovať alebo odsúvať z jednej organizácie na druhú a tak postupne vznikal kompetenčný chaos.
