Autor je ekonóm, pracuje pre Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií.
Ústava Slovenskej republiky hovorí, že „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. Plamenná rétorika na tému interrupcií často zahmlieva rozdiel vo význame týchto dvoch viet. Ten je absolútne kľúčový pre pochopenie sporu medzi zástancami a odporcami aktuálnej úpravy.

Ide o život. Ale ktorý?
Je neodškriepiteľný fakt, že biologický život človeka ako geneticky unikátneho člena druhu Homo sapiens sa začína počatím. Pre jednu stranu sporu je toto dostatočný argument na označenie plodu dieťaťom a interrupcie vraždou.
Skúsme však pozornejšie zvážiť opodstatnenie tejto ekvivalencie. Začiatok ktorého života predstavuje ten ozajstný zrod človečiny? Biologického (DNA)? Psychologického (vnímanie, jazyk, túžby)? Racionálneho (logika, trpezlivosť)? Sociálneho (spolupráca, empatia, láska)? Právneho (spôsobilosť uzatvárať zmluvy)?
Tieto charakteristiky nadobúdame postupne od počatia až po dospelosť. Každý si môže vybrať takú definíciu, ktorá mu podľa jeho hodnotových preferencií umožní zahrnúť alebo vylúčiť ľudský plod. Ak nechceme svoju argumentáciu stavať na arbitrárnych základoch, potrebujeme zodpovedať nielen vedecké, ale aj morálne otázky.
Kedy nadobúda ľudská bytosť subjektívne morálne práva vrátane práva na život? A v čom spočíva objektívna hodnota ľudského života hodná ochrany?

Právo na život
Prístup, ktorý pod právom „každého“ na život rozumie aj ľudský plod v skorom štádiu vývinu, je v skutočnosti veľmi ťažké morálne obhájiť. Nárokovať bytosti práva znamená uznať morálnu váhu jej záujmov, ktoré právo chráni. Na vznik subjektívneho záujmu však nestačí biologický život, ináč by sme museli uznať subjektívne morálne práva každej mušličke či mrkvičke.
Nevyhnutnou podmienkou na vznik záujmu, a teda práv je mentálny, nielen biologický život. Najprimitívnejší záujem, ktorý je kandidátom na ochranu, je záujem predísť bolesti. Dostupný výskum však naznačuje, že vývin nervového systému umožňuje plodu vnímať bolesť až okolo začiatku tretieho trimestra.
A čo deti smejúce sa na nás z rôznych pro-life propagačných materiálov? Nie je spätne v ich záujme, že neboli pred narodením potratené? Isto, to platí pre nás všetkých, avšak právo plodu na ochranu pred interrupciou nemožno zakladať na záujmoch, ktoré sa vyvinú iba za predpokladu, že k nej nedôjde.
Interrupcia zamedzí budúcej existencii človeka, ktorého záujem by bol poškodený.
Konzervatívna nekonzistentnosť
Právo na život od počatia má však aj ďalší problém. Rétorická rovnica medzi 11-týždňovým plodom a 11-mesačným dieťaťom nedostatočne vystihuje morálnu intuíciu väčšiny ľudí.
Podľa nedávneho prieskumu až 87 percent respondentov na Slovensku pripúšťa za niektorých okolností interrupciu v prípade vážneho poškodenia plodu. Sotva by zaujali rovnaký postoj v prípade eutanázie postihnutých detí.

Aj umelé prerušenie tehotenstva v prípade, že je ohrozený život matky, alebo ak k tehotenstvu došlo znásilnením, sa v časti konzervatívneho tábora stretáva s pochopením. Tieto výnimky však spochybňujú tvrdenie, že plod a matka majú rovnaké morálne právo na život.