Videohry sa ako komerčný tovar predávajú približne päťdesiat rokov a až teraz ich čaká naozajstná revolučná zmena.
Prvá generácia komerčných herných zariadení a hier sa na trh dostala niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Celé odvetvie odvtedy prešlo sériou kolapsov i období prudkého rastu. No pre kreatívne odvetvie bytostne naviazané na technologický pokrok je dnešný obchodný model až znepokojivo podobný tomu, ako sa hry predávali už na konci sedemdesiatych rokov.
Výrobca predáva hernú konzolu – škatuľu s ovládačom, ktorú si zákazník pripojí k televízoru, aby sa mohol hrať. Neskôr si zákazník kupuje ďalšie hry na fyzických dátových nosičoch, pričom hry vznikajú v nejakej forme spolupráce nezávislých vývojárov a tvorcu hernej konzoly.
Po nejakom čase tvorca vydá technicky dokonalejšiu verziu konzoly a zákazníci investujú do silnejšieho zariadenia aj do nových hier.
Výrobca konzoly má zisk priamo z predaja zariadenia a v niektorých prípadoch aj z toho, že hry od vývojárov pustí na svoju konzolu. Tvorcovia hier zasa vyhľadávajú zariadenia s veľkým počtom predaných jednotiek, lebo tie určujú veľkosť ich trhu a zarábajú na tom, že predávajú hry zákazníkom.
Čím populárnejšia konzola, tým viac zákazníkov si môže vašu hru kúpiť.
Pokrok biznis nezmenil
Na jeseň tohto roku sa na trh dostane už deviata generácia herných konzol od firiem Sony a Microsoft. Okrem nich je v konzolovom biznise už len japonská firma Nintendo, no tá svoju konzolu deviatej generácie na trh vypustí pravdepodobne až v roku 2022.
Technologický pokrok v týchto zariadeniach je ohromujúci. Konzola deviatej generácie od Microsoftu bude mať približne 120-tisíc ráz vyšší grafický výkon ako konzola piatej generácie Nintendo 64, ktorá sa na trh dostala v roku 1996.
