Úlohy premiéra sú v zásade dve: po prvé, starať sa o strategické smerovanie, teda identifikovať kľúčové opatrenia a hľadať pre ne podporu, a po druhé, usilovať sa o zmierňovanie nezhôd medzi partnermi a prúdmi, aby sa mu vláda náhodou nerozsypala. A vieme, že aj pri takto redukovaných úlohách premiéri trpia chronickým nedostatkom času.
Na Slovensku sme však naozaj dosiahli naozajstnú zmenu. Aj po sto dňoch vo funkcii si predseda vlády nachádza čas na mikromanažment, siahodlhé tlačovky, infantilné statusy a sústredené úsilie v oblasti štiepenia vlády.
Chápali sme, keď útoky na svojich partnerov využíval vo svoj prospech. Ale na čo je to dobré teraz?
Dnes totiž vraví, že sú to zbabelci, ktorí predstierajú zásady, ale keď príde „isté k istému“, tak „stiahnu chvost“. Pritom vieme, že poslanci SaS a Za ľudí sa nikdy nechystali silou odvolať Borisa Kollára, „len“ chceli, aby odstúpil. Ak ich preto teraz premiér obviňuje z nekonzistentnosti, tak ich provokuje, aby preukázali odvahu hlasovať proti Kollárovi a privolali politické dôsledky.
