Boris Kollár chce využiť parlament na legitimizáciu plagiátorstva v politike. Sťahuje závoj zo sľubovanej novej politiky, ktorú Igor Matovič vehementne ohlasoval pred sto dňami.
Povyšuje vydieranie na úroveň koaličnej dohody a tým poznačil na nasledujúce roky fungovanie vlády. Vťahuje do hry fašistov a rozdelené smerácke klany.
Kollár je nahnevaný. Nevie stráviť, že toľko toho mu v politike prešlo a že do cesty jeho mocenských ambícií kritici tlačia nejakú diplomovku, ktorá sa v jeho vesmíre rovná len titulu Mgr. Celá akadémia je mu ukradnutá.
Pravdepodobne myslí na to, čo všetko už strávil jeho volič a je presvedčený, že strávi aj diplomovku, keby nebolo médií a "moralizátorov".
Veď ak im neprekážali jeho mafiánske kontaktné excesy, zahraničná schránka, croissanty s LePenovou, tak nahlodaný akademický titul by mala byť úplná hračka. Teda vo svete, aký považovali za ideálny pre seba a pre svoju mafiánsku rodinu ľudia, proti ktorým Matovič deklaruje svätú vojnu.
Boris Kollár sa vtedy dušoval, že on sa nebude správať ako politik. Dnes sa však správa ako najhoršia politická sorta: pre osobné mocenské ambície hádže cez palubu všetkých, ktorí mu uverili, že ide o niečo viac než o Borisa.
