V utorok Boris Kollár oneskorene pristúpil k obhajobe svojej diplomovej práce. Pomáhal si v nej najmä slovami iných. A to posudkom od Čarnogurského ml. – áno, to je ten, ktorý sa súdi s Michalom Havranom, pretože bol v článku zlý na kazateľa Kuffu.
Keby nemal oponent Šeliga trúfalé reči o tom, že Kollárovo riešenie je založené na falošnej dileme – kto zahlasuje proti jeho odvolaniu, ohrozuje vytrvanie koalície a tým aj osud poficovského Slovenska –, mohlo ísť všetko hladko.
Lenže poslanci z kritických klubov SaS a Za ľudí viackrát povedali, že nechcú hlasovať proti Kollárovi (stačilo vybrať kohosi iného na čelo parlamentu, zostalo by to v rodine). Kollár ich predsa postavil do tejto situácie.
A aby sme rozložili vinu, premiér Matovič mu v tom pomáhal šírením hoaxu, že hlas proti šéfovi Sme rodina je, nedajbože, hlasom za návrat Fica.
Keď sa poslanci z kritických strán rozčertili – Dostál len tak salónne, Šeliga tribúnovo –, Kollárovi to zrazu došlo.
