Autor je politológ a publicista
Ivan Mikloš vo svojom minulotýždňovom komentári a následne aj rozhovore pre SME obhajoval konanie Igora Matoviča týkajúce sa Borisa Kollára.
Nikto nechce Mikloša obviňovať z „mravného relativizmu“, ale v niektorých bodoch sa mýlil fakticky, v niektorých pravdepodobne - čo ukáže až budúcnosť.
Na jeho argumentácii sa však dá pekne ukázať, kam smeruje Matovičova vláda.
Hlavné Miklošove naratívy boli: „Dokonalé je nepriateľom dobrého“, ak Matovič chce meniť krajinu, musí ju meniť s Kollárom, zmena musí obsiahnuť aj „neformálne“ pravidlá, nielen tie formálne, a rovnakú cenu musel zaplatiť Dzurinda s SDĽ.
Porovnanie s SDĽ nesedí
Začnime tým, že SDĽ nebola populistickou stranou s väzbami na krajnú pravicu, ale súčasťou štandardného politického spektra. Napriek sporom sa nedá povedať, že by SDĽ marila reformný proces.
Naopak, poprela aj takú ikonu ľavice, akou je privatizácia energetických monopolov. Práve podpora pravicových reforiem a ich dosah bolo to, čo v ďalších voľbách SDĽ zlomilo krk.
SDĽ nebola o nič viac skorumpovaná ako Miklošova SDKÚ, a to už nehovoríme o SOP. A finálne – vtedajšia koalícia bez SDĽ vládnuť nemohla, Dzurinda musel s Migašom hľadať kompromis vždy.
Táto koalícia má aj bez Kollára síce krehkú, ale predsa len väčšinu. Prirovnanie teda pokrivkáva vo všetkých smeroch.
