Autorka je lekárka a spisovateľka
Na dvore detského domova mladá vychovávateľka školí chlapca:
Si chlap, a džentlmen pusti dámu sadnúť si.
Ale ona je škaredá!
Vychovávateľka začne čosi o tom, že všetci sme pekní. Zvyšok zanikne vo zvuku štartujúcej kosačky.
Ale ona je Cigánka! vykríkne ešte chlapec.
Ako vravieval Plagiátor I., nie ku každému máme dôstojnosť. A keby aj bola pekná a biela, treba sa ešte, napríklad, pozrieť ako je oblečená, aby sme sa uistili, či si zaslúži uplatniť lexikón spoločenského, alebo aspoň slušného správania.
V „nejasných situáciách“ vraj pomáha predstaviť si ju ako svoju manželku, dcéru, matku a podobne, skrátka treba ju zadefinovať vo vzťahu. (Inak by asi ľahko mohla ostať na úrovni objektu alebo čo.)
No márna sláva, stále bude dosť takých, ktorí sú presvedčení, že ich blízke ženy nielenže nie sú žiadne dámy, ale že z nich neubudne, ak sa nechajú poobchytkávať. Ba že im pridáva na cene, ak sú terčom oplzlých rečí. Že taký je svet a bez toho by sme ani neboli.
