Autorka je ľudskoprávna právnička, pôsobila v Lige za ľudské práva, je členkou Progresívneho Slovenska
Tento týždeň publikovala ombudsmanka správu o výsledku prieskumu na pracoviskách cudzineckej polície. Medzi hlavné problémy, ktoré jej tím identifikoval, patrí personálna poddimenzovanosť pracovísk cudzineckej polície, slabá jazyková vybavenosť, málo informácií dostupných len prevažne v slovenčine, zle fungujúci systém online objednávania a z toho vyplývajúca sivá zóna neformálnych poradovníkov.

Tieto zistenia nikoho, kto v téme dlhšie pracuje, neprekvapia.
Čo prekvapí, je reakcia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, kde sa jej odporúčania nestretli s veľkým pochopením. Podľa Úradu bol ombudsmankin výskum jednostranne zameraný len na akýsi „nadštandard“ pre cudzincov.
Cudzincom úrad odkázal, že na pracoviskách nemajú očakávať servilnosť, majú sa naučiť po slovensky a rozmýšľať kriticky, keď akceptujú neformálne poradovníky prevádzkované rôznymi vybavovačmi.
Nuž, aj nesúhlas so zisteniami a vecnými odporúčaniami sa dá vyjadriť rôzne, v úradnom styku by sme však primárne očakávali vecnosť, slušnosť a snahu hľadať a nachádzať zlepšenia. O tom, že situácia na cudzineckej polícii je dlhodobo problém, totiž nevieme len z prieskumu ombudsmanky.
Dlhodobú nespokojnosť so službami vyjadrujú tak občania EÚ žijúci na Slovensku, cudzinci z tzv. tretích krajín aj všetci ich známi a príbuzní, ktorí im kedy boli s komunikáciou na cudzineckej polícii pomôcť.
Ombudsmankin prieskum tak neodhalil nič nové, len potvrdil to, o čom všetci naprieč krajinou dávno hovoria.