Hagia Sofia je plná symbolov. História pätnástich storočí, zobrazenia Ježiša vedľa mena Alaha, stáročné mozaiky, masívna kupola. Pravoslávni v nej vidia časy zašlej slávy Byzancie, Turci zasa miesto, kde sa zavŕšilo ich budovanie Osmanskej ríše.
Rozhodnutie o jej premene na mešitu preto prináša veľa emócií. Obe strany však tomuto kroku prikladajú význam, ktorý v skutočnosti nemá.

Rozhodnutie o premene Hagia Sofia na mešitu neoberá pravoslávnych kresťanov o ich najslávnejší chrám.
O ten prišli už v roku 1453, keď sultán Mehmed II. obsadil Konštantínopol a o zmene rozhodol. Také boli časy, Osmani relatívne tolerovali vieru miestnych, ale z najväčších kostolov dobytých miest robili mešity.
Nemôžu si robiť, čo chcú
Ani v roku 1934, keď sa v rámci premeny Osmanskej ríše na „moderné“ Turecko, zrušil štatút mešity, pravoslávni Hagiu Sofia nikdy nezískali.
Z impozantnej dominanty istanbulskej panorámy sa stalo múzem, kam síce mohli slobodne prísť, pokochať sa rekonštruovanými freskami, potichu sa pomodliť, ale bohoslužby sa tam nekonali.
Neplatí však ani turecký argument, že s pamiatkami si môžu robiť, čo chcú.