Helene Conway-Mouretová je podpredsedníčka francúzskeho Senátu, bývalá ministerka pre zahraničných Francúzov, Eric Andrieu je francúzsky europoslanec, Cathal Berryová je nezávislá poslankyňa írskeho parlamentu, Gerard Craughwell je nezávislý poslanec írskeho senátu, Anastasios Chatzivasileiou je poslanec gréckeho parlamentu za Novú demokraciu
Toto zvolanie opäť počuť z rôznych krajín, nemáme však istotu, ako s tým chceme naložiť. A hoci pandémia koronavírusu odhalila niektoré naše slabiny, núti nás najmä prijať zodpovednosť za voľbu priorít pre naše krajiny a náš kontinent.
Intuitívne cítime, že sa nachádzame vo vážnejšej ekonomickej a sociálnej situácii ako po druhej svetovej vojne. Alcide De Gasperi, Konrad Adenauer, Joseph Bech, Sicco Mansholt, Paul-Henri Spaak či Robert Schuman sa v roku 1950 dokázali povzniesť nad národné egoizmy a položili základy EÚ. Dnes vieme, že bez potvrdenia solidarity a originality bude jej budúcnosť neistá.
“Koronakríza ukázala, do akej miery závislosť Európy v strategických oblastiach spôsobuje zraniteľnosť jej občanov.
„
Je prirodzené, že národní politici budú musieť v krátkodobom horizonte nájsť odpovede na potreby obyvateľov. Existujú však oprávnené obavy, že obrana Európy, ktorá by mohla symbolizovať spoločnú identitu, ktorú sa snažíme nájsť, môže naopak vyvolať efekt trvalého politického oslabenia Únie.
Výsledkom predchádzajúcich rokovaní je napríklad výrazné zníženie Európskeho obranného fondu (počas siedmich rokov z trinástich na osem miliárd eur) a plánu vojenskej mobility (zo 6,5 miliardy na 1,5 miliardy). Tlak na európske výdavky na obranu však bude ďalej silnieť, keďže popredné miesto bude mať zdravotná bezpečnosť alebo bezpečnosť ľudí.
Naša budúcnosť
Myslíme si, že spochybňovanie záväzkov v oblasti oživenia európskej obrany by predstavovalo strategickú chybu. My poslanci a politickí predstavitelia vyzývame hlavy štátov a vlád, aby venovali európskej obrane všetku pozornosť, ktorú si v tomto ťažkom kontexte zaslúži. Ak rozvíjanie nástroja na obranu nestačí samo osebe, treba pripomenúť, že potreby, ktoré plnil včera, budú pretrvávať aj zajtra.
Po prvé, ak strategické prostredie významne zasiahla zdravotná kríza, predchádzajúce hrozby nevymizli a mnohé z nich sa v dôsledku krízy môžu ešte prehĺbiť. Nestabilita na okraji Európy od severnej Afriky cez Ukrajinu po Blízky východ bude o to silnejšia, že Covid ovplyvní spoločnosti, ktorých politické systémy sú už oslabené štrukturálnymi protestnými hnutiami.
Po druhé, zdravotná kríza ešte vyostrila konfrontáciu medzi USA a Čínou, krajiny navzájom predstavujú pre tú druhú nepriateľa zodpovedného za pandémiu, zatiaľ čo kritizujú a ignorujú globálne orgány.
