Autorka je antropologička a vysokoškolská pedagogička
Slovenské univerzity nie sú jednoliaty celok a aj v rámci jedného pracoviska môžu fungovať rôzne praxe. Máme univerzity, fakulty, katedry a vyučujúcich – dúfajme, že ich je väčšina –, ktoré majú striktne antiplagiátorskú prax, a očividne aj také, ktoré ju nemajú.
Nemať medzi absolventmi plagiátorov neznamená len dať diplomové práce skontrolovať softvérom. To je len časť antiplagiátorských opatrení. Poctivá školiteľská práca, v rámci ktorej sa vedúci či vedúca dlhodobo pravidelne stretáva so študentmi nad prvými, druhými a ďalšími verziami ich diplomových či dizertačných prác, je ďalšia časť. Nie všetci školitelia a školiteľky túto prácu robia. Nie všetci majú na ňu podmienky.
“Akceptovanie toho, že si Kollár kúpil titul, len umocňuje nedôveru v politickú reprezentáciu.
„
Podľa Veroniky Remišovej nie je odpísaná diplomovka Borisa Kollára koaličný problém – je to vraj len jeho osobný problém. Aj podľa Richarda Sulíka je kauza ukončená a netreba sa v nej viac rýpať. Ako to však s kauzami verejných osobností býva, čo sa tvári ako osobné, máva verejné dôsledky. A „nerýpanie sa“ v niečom nie je také neutrálne, ako by sa zdalo.
