Autor je politológ a pedagóg
Roman Joch, nový šéf Inštitútu pre výskum práce a rodiny, sa v rozhovoroch pre Postoj a Denník N už stihol vyznať, že neprišiel robiť konzervatívne čistky, ale zdôrazniť výskumný aspekt tohto inštitútu a vyvažovať jeho údajnú „ľavicovo-liberálnu“ a „genderovo-feministickú“ profiláciu.
V oboch rozhovoroch tiež vyhlásil, že v slovenčine odmieta používať zaužívaný preklad slova gender ako rod. Ide podľa neho o zlý preklad. Trvá na slove gender, hoci z rozhovoru je jasné, že ani tento pojem mu nie je celkom jasný.
Uznajme na moment, že Roman Joch žije tridsať rokov mimo slovenského jazykového kontextu, navyše v ideologickej bubline, kde sa nemusel stretnúť s preňho nepohodlnými myšlienkami, nieto ešte „organickým“ jazykovým vývojom slobodných troch desaťročí.
V Česku naozaj používajú aj prevzatý termín gender. V slovenčine sa však ustálil pojem rod.
Aj u nás však na túto tému vzniká veľa nejasností, mnoho ľudí netuší, hanbí sa spýtať. A nemusí mať každý vnútornú odvahu Romana Jocha vpochodovať do odbornej debaty ozbrojený len vlastnou ochotou strápniť sa. Využime teda túto príležitosť na učebný moment a porozprávajme sa na tému pojmov rod a gender.
Čo znamenajú a prečo okolo nich panuje taký zmätok?
Roman Joch: Nie som proti adopcii detí homosexuálnymi pármi Čítajte Inovácia v sociálnych vedách
Pristavme sa najprv pri Jochovom tvrdení o „zlom preklade“. Sú slová, ktoré majú viac významov. Slová sú škatuľky, pojmy sú obsah, ktorý do nich vložíte – jedna škatuľka môže mať rôzne obsahy.
Napríklad slovo trieda. Trieda môže byť 7. B, ktorá zapatrošila triednu knihu, môže to byť učebňa, v ktorej ju schovali, môže to byť označenie kvality (akosti), môže to byť označenie pre ľudí s rovnakými sociálno-ekonomickými charakteristikami, môže to byť vôbec označenie pre akúkoľvek kategorizáciu na základe spoločných znakov.
Spoločenské vedy, hoci sa to niektorým prírodovedeckým pesimistom nemusí zdať, tiež robia pokroky vo svojom bádaní a neustále zlepšujú aj svoj pojmový aparát, ktorým pomáhajú lepšie chápať naše ľudské spoločenstvá.
Jednou takou inováciou z druhej polky 20. storočia, teda dnes už niekoľko generácií dozadu, bolo rozpoznanie potreby pojmu označujúceho spôsoby, akými sa v rôznych kultúrach a rôznych časoch formujú spoločenské pravidlá, normy a vzorce správania spojené s niekoho biologickým pohlavím. Skrátka, spôsoby, akým spoločensky vytvárame to, čo nazývame „mužskosť“ a „ženskosť“.
Vieme, že nakoľko sa tieto prejavy naprieč storočiami a kultúrami zásadne líšia nejde o „biologickú danosť“, ale o niečo celkom iné: o kultúrny výtvor.
Na rozlíšenie od pohlavia (čiže biologickej kategorizácie na mužov a ženy podľa dominujúceho pohlavného ústrojenstva u daného jedinca) bolo treba hovoriť aj o „rode“. V angličtine sa siahlo po termíne „gender“ z jednoduchého dôvodu, bol to opäť polysemický termín, ktorého jestvujúce množstvo významov najľahšie umožňovalo pridať nový významový odtieň (gender už v angličtine existoval ako pojem pre gramatické rody, rovnako ako u nás).
Rod si nepýta vaše dovolenie
Čeliac vyhliadke prekladu tohto pojmu do slovenčiny, jestvovali dve možnosti – buď prebrať väčšine nič nehovoriaci pojem gender, alebo ho prispôsobiť jazykovým možnostiam a uľahčiť tak jeho prijatie v danej jazykovej komunite.
