Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Že ho znásilnili PET fľašou, spoznal podľa zvuku, keď ju stláčali. Dôkaz sa však nezachoval. Skončil v odpadkoch. Napriek tomu sa prípad chlapca zneužitého policajtmi dostal na verejnosť.
Lenže v Rusku sa nestal predmetom celonárodnej diskusie, nevyvolal pád vedenia polície ani ministerstva vnútra. Dokonca ani nebol hitom novinových správ.
Zločin v tieni veľkej hlavy
Stalo sa to 4. júla v centre mesta Ulan-Ude, metropole ruského Buriatska. Takmer 360-tisícové východosibírske mesto sa mi vrylo do pamäti najväčšou hlavou vodcu svetového proletariátu Vladimira Iľjiča Lenina.
Aj s podstavcom má štrnásť metrov. Na Námestí sovietov je dodnes. Aj to je možno jednou z príčin toho, čo sa stalo Igorovi. Jeho pravé meno je pre citlivosť prípadu utajené.
Sprvu sa zdalo, že ide o banálny konflikt mladosti so zákonom. Igor chcel osláviť s priateľmi sedemnáste narodeniny. Zišli sa v dome jedného z nich. Niekto ich však omylom alebo zámerne zamkol a odniesol kľúč.
Igor sa rozhodol, že partiu zo zajatia vyslobodí a začal liezť oknom na ulicu. Pritom ešte pohovoril so susedom, ktorého uistil, že nie je zlodej, ale priateľ rodiny.
V tom sa objavila policajná hliadka. Keď stál na zemi, začala ho fotografovať. Rozčúlilo ho to. „Prečo ma fotíte? Prestaňte.“
Skrútili mu ruky, zvalil ho na zem, vliekli ho, až prišiel o topánky. V ponožkách ho odviezli na stanicu. V aute mu tvár zaborili do sedadla tak, že sa takmer zadusil. Začal sa báť.
Tak aspoň situáciu rozhlasovej stanici Sloboda opísala chlapcova príbuzná.
Na stanici mu povedali: „Priznaj sa, hneď.“
