Keby to bol vtip, vyzeral by asi takto: Predseda parlamentu a minister školstva sa počas parlamentnej schôdze dajú do reči a jeden druhému hovorí, „Počúvaj, odkedy viem, ako som vyštudoval, bojím sa chodiť k lekárovi.“
Ale keďže to nie je vtip, máme politický problém.
Dilema Branislava Gröhlinga je nepríjemná v tom, že nemá úplne dobré riešenie. Keby odstúpil, Boris Kollár by od smiechu nad tým, kto napokon doplatil na ťaženie za očistu diplomoviek, vyronil aj nejakú slzu.
A robiť radosť Borisovi Kollárovi je z princípu morálne zavrhnutiahodná činnosť.