Premiér tejto krajiny kradol myšlienky. Hovorí, že mu je to ľúto a obdivuje tých, čo to nerobili. Z odhalenia nie je nejako zvlášť rozrušený a vraj svoj akademický titul nikdy nepoužíval.
Svoje sebavedomé priznanie uzatvára konštatáciou, že do svojej diplomovky sa radšej už nikdy nepozrie.
Samozrejme, preventívne, aby niekomu nenapadlo žiadať jeho odstúpenie, oznamuje, že nikde neodchádza. Lebo on tu má prácu.

Matovičova konfederácia proti zlodejom a mafii ponížila a opľula školstvo.
Teraz akadémiu poľutuje, v akom je zúboženom stave, a presviedča nás, že ju očistí. Dúfajúc, že týmto prísľubom sa tento diskurz o plagiátoroch v politike čoskoro skončí.
My skonštatujeme, že premiér Slovenska je plagiátor. Deje sa to v krajine, kde hrozí, že človek pri verejných debatách bude musieť skrývať vzdelanie, rozhľad a sčítanosť, aby okamžite nedostal nálepku, že je kaviarenský povaľač.
Bezmocne sa prizeráme, ako aj tie miesta akadémie, ktoré mali šancu dostať sa aspoň medzi svetovú päťstovku, sa rozpadajú pre mocenské ambície, a apaticky načúvame sloganom, že budúcnosť je vo vzdelaní.
Lenže do parlamentu sa nahrnuli aj ľudia, ktorí nielenže si to nemyslia, ale arogantne povyšujú povery a mýty, fanatizmus a bigotnosť na obraz našej budúcnosti.
A na Úrade vlády sedí premiér, ktorý je presvedčený, že dobré píár všetko vyrieši a nahradí. Aj poctivé akademické vzdelanie.